Je to vlastne dobrý
námet pre dlhšie trvajúci výlet po „slovenskom čínskom múre“ od Orovnici až po
Dunaj.
Historici diskutujú
o rôznych teóriách, prečo vlastne vznikol val tiahnúci sa od Dunaja pozdĺž
západného brehu rieky Hron a Ipeľ až k Sitnu. Pritom je zaujímavé, že
val je najlepšie viditeľný v lesoch. Mimo lesov bol val obyčajne rozrušený
intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Jedným
z miest, kde je dobre viditeľný v lesoch, je Orovnica, kde túto
lokalitu nazývajú turecké valy.
Vráťme sa však
k teóriám, prečo tento val vznikol – jedna hovorí, že je to hraničný val
z doby bronzovej, ďalšia, že ide o pevnostný systém Keltov, Dákov
alebo Rimanov. Tiež existuje názor, že sú to pozostatky avarských Hrinkov zo 7.
– 8. storočia alebo opevnené hranice Veľkej Moravy, ale nechýba ani teória
o tom, že ide o hranice uhorského a poľského štátu. Teórii je dosť, no skutočnosťou je,
a v tom sa vedci zhodujú, že na vybudovanie takéhoto rozsiahleho
diela sa musel zúčastniť
veľký počet pracovníkov pri veľmi dobrej organizácii
práce. Hoci sa archeológovia venujú skúmaniu valu niekoľko desiatok rokov,
k uspokojivému výsledku ešte nedospeli.
Situačný plán tureckých valov pri Orovnici |
Prieskumy ukázali, že
samotný val zrejme v miestach, kde je minimálne poškodený, je zložený
z ílovitej zeminy, na spodku 13 až 15 metrov široký a jeho výška
mohla byť tri až štyri metre. Obranná účinnosť valu bola zvýšená drevenými
hradbami z dubového dreva tak, že sa výška valu zvýšila na 5 – 6 metrov.
Ďalej boli okolo valu vykopané priekopy, ktoré mali hĺbku do dvoch metrov , čím
sa efektívna výška valu zvyšovala.
Pri archeologických
vykopávkach boli v reze valu nájdené
aj rôzne praveké nálezy ako úlomky keramiky, kremencové odštepky, zlomky
plochých nástrojov – motýk, sekier, a pod. Pri výskume a prekopaní
valu sa zistilo, že tento je vytvorený z červenej vypálenej hliny –
tehloviny, a preto sa nazýva aj spečený val.
Zaujímavosťou je, že
tento val voľne nadväzuje na podobné valy v Maďarsku, v bývalej
Juhoslávii a v Rumunsku, a tak sa najnovšie predpokladá, že
tento systém slúžil v 4. storočí nášho letopočtu na zabránenie vstupu
jazdeckých nomádskych kmeňov, najmä Húnov na chránené územia. Podľa týchto
predpokladov sa spojili a valy vybudovali Rimania v spojení so stredoeurópskymi
kmeňmi Sarmatov a Kvádov.
Ďakujem za článok. O "tureckých valoch" pri Orovnici sa toho vela zistiť nedá. Po dnešnom výlete mi tento článok
OdpovedaťOdstrániťpadol "na úžitok". Prešiel som turecké valy celé. Pravý val je značne rozrušený a plynule prechádza z vrchu Úkolné až na vrch Drevený kôň kde sa tieto valy strácajú. Veľmi zaujímavé miesto. Vždy keď ho navštívim zanechá vo mne zvláštny pocit.