streda 17. decembra 2014

Z Novej Bane si odniesol do Francúzska vzorku „medenej" vody...





                                                                        Richard Kafka, Žiar nad Hronom
                                                                        Marian Pavúk, Hliník nad Hronom

Náš región, očaril  v roku 1728 francúzkeho  filozofa MONTESQUIEU - celým menom Charles-Louis de Secondat, alebo Baron de La Brède et de Montesquieu /1689-1775/, spolutvorcu idey deľby moci v štáte na zákonodarnú, výkonnú a súdnu,očaril ho najmä vyvinutým baníctvom

Montesquieu

Musí nám byť vzácne ak natrafíme na svetovo uznávaného vedca, znalca politických a spoločenských pomerov, ktorého náš región zaujal a tento zanechal potom po sebe výroky, ktoré dávali svetu signály o ľuďoch žijúcich napríklad vo Vyhniach, Kremnici, Banskej Štiavnici alebo v Novej Bani. Samozrejme, že takýto človek musel byť veľmi dobre materiálne  zabezpečený a Montesquieu takýmto bezosporu bol. Narodil sa do bohatej šľachtickej rodiny a vyštudoval najprestížnejšie francúzske školy. Po strýkovi zdedil šľachtický titul a stal sa členom parlamentu v Bordeaaux.

    .V Montesquienovi však víťazilo presvedčenie, že musí zistiť, ako  funguje spoločenský systém v iných kútoch Európy. V roku 1725 opustil parlament a svoj majetok ešte zvýšil. Keď ho o tri roky neskôr zvolili za člena Francúzskej akadémie, nedržalo ho doma už nič.

    Cez fiktívne listy cudzinca z Francúzska opísal absurdity absolutistického zriadenia. A tak išiel do Anglicka, ktoré považoval za politicky najvyspelejšie, lebo už v tom čase  malo oddelenú zákonodarnú a výkonnú moc. Na ceste po Európe nevynechal ani Taliansko, Holandsko či Rakúsko.

Hoci Uhorsko malo vtedy povesť zaostalejšej časti Európy, Mostesquieu sa mu nevyhol. Filozof z Bordeaux prišiel do Uhorska skúmať miestnu politiku.

Keď zavítal do vtedajšieho Prešporku a dnešnej Bratislavy, písal sa rok 1728, nebolo to len preto, že v 18. storočí to patrilo k protokolu pri návšteve Viedne, ale ako napísal v jednom zo svojich listov : „Chcem navštíviť Uhorsko, lebo kedysi všetky štáty boli také, ako je ono teraz, a ja chcem poznať mravy našich otcov,
 Možné je aj to, že francúzsky osvietenec prišiel na pozvanie svojho slovenského súčasníka. Mateja Bella, ktorý bol od neho starší len o päť rokov.
Teraz niekoľko dojmov z našej krajiny, ako ich popísal francúzsky filozof:
-„Bol som 12 dní v Prešporku,“ napísal Montesquieu v jednom zo svojich listov. Zaujali ma dve veci - rokovanie Uhorského snemu a miestne víno.
 - Jeden deň si pozrel  zasadnutie snemu, na druhý deň pil víno s belehradským biskupom Nádašdym. Ustavične ma nútil pripíjať na zdravie, až sme sa spolu opili,“ napísal Montesquieu v liste. Nádašdy ho toľko pozýval do Belehradu na svoje kone, ktoré ho nebudú stáť „ani denár“, až to mladý filozof nevydržal. Vaša reverencia tak veľmi pije, že ma urobí nešťastným hneď prvý deň,“ odvetil biskupovi a odišiel do Kremnice.
- Keď potom z Prešporku utiekol pred Nádašdym do Kremnice, namieril si to na miesta, ktoré územie Slovenska preslávili najviac. Do baní. Počas takmer mesiac dlhého pobytu v Uhorsku Montesquieu videl niekoľko baníckych  miest vrátane Banskej Štiavnice. Nakoniec tu vznikla  o 35 rokov neskôr vznikla prvá banská vysoká škola v Európe. Je veľmi pravdepodobné, že navštívil aj kúpele pri Banskej Štiavnici. Voda z týchto studni má takú vlastnosť, že ak do nej vložíme železo, po určitom čase vytiahneme meď, opísal návštevu v Novej Bani. Keď opúšťal Slovensko, niesol si so sebou aj trochu medenej“ vody z Novej Bane. Čo vzal, vrátil stonásobne. V demokratickej ústave, ktorú dnes používame.
Teraz niekoľko slov o možno  najdôležitejšej etape jeho života :
O tri roky neskôr sa Montesquieu vrátil do Francúzska a začal mu zlyhávať zrak. A tak sa a možno preto pustil do svojho najdôležitejšieho diela, Ducha zákonov. Vyšlo ešte pred jeho smrťou v roku 1755, netrvalo však dlho a Vatikán ho zaradil na index.
V spisoch Duch zákonov a Perzské listy Montesquieu zdôvodňoval, že panovník musí úplne rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť sudcov musí byť celkom nezávislá. V opačnom prípade panuje nesloboda.
Jeho vplyv sa nezmenšil ba práve naopak len  po sto rokoch  po Montesquieuovom narodení začala fungovať federálna vláda amerických štátov podlá ústavy inšpirovanej Duchom zákonov. Za najslobodnejšie zriadenie kniha označuje také, kde sú výkonná, zákonodarná a súdna moc prísne oddelené.
Montesquieu sa tak stal otcom teórie o deľbe moci v štáte a americká ústava vzorom pre desiatky ústav po nej. Medzi ne sa v roku 1920 zaradila aj československá ústava a po nej v roku 1992 aj naša slovenská.