Hronský Beňadik opevnený kláštor a kostol, najstaršia historicky doložená pamiatka na Slovensku

Gotický model Božieho hrobu, ktorý sa nachádza v Ostrihome

Nad jedným z vchodov do pevnosti kláštora a kostola v Hronskom Beňadiku sa nachádza reliéfna plastika Panny Márie so zdvihnutou rukou. Podľa legendy pri tureckom obliehaní pevnosti, keď tureckí vojaci útočili na túto bránu, prvému tureckému vojakovi sa zjavila pred očami Panna Mária a keď zdvihla ľavú ruku, tento oslepol. Ostatní vojaci sa tak zľakli, že ušli a pevnosť bola zachránená. Je celkom možné, že v dnešnej dobe je táto pamiatka poškodená, no povesť o tureckom vojakovi stále platí.

V polovici 16. storočia vyrástla z kláštora mohutná renesančná pevnosť, slúžiaca na ochranu stredoslovenských banských miest.

Koncom 16. storočia Turci okupovali časť južného Slovenska, zničili aj mestečko Hronský Beňadik a kláštor, ktorý bol už prestavaný na pevnosť, značne poškodili.

Kláštor v Hronskom Beňadiku patrí medzi pamiatky, ktoré sú písomne doložené. Na Slovensku nie je veľa takýchto pamiatok z tohoto obdobia. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa spomína v listine uhorského panovníka Gejzu z roku 1075. Žiaľ, originál tejto listiny sa nezachoval a o texte sa vie len z potvrdzujúcej listiny panovníka Karola Roberta, ktorý vydal v roku 1328 listinu, v ktorej sa odvolával na Gejzov originál, ale aj panovníka Štefana II. a Ondreja II., ktorí v rokoch 1124 a 1217 potvrdili platnosť darov panovníka Gejzu kláštoru.

V listine sa hovorí: "Magnus, zvaný inak Gejza, syn kráľa Bela, prv vojvoda, neskôr kráľ, daruje tieto pozemky: územie, ktorého stredom preteká rieka Hron, kde som dal postaviť kostol sv. Beňadika, dávam s lesmi, loviskami, vodami, rybolovom, pahorkatinami a všetkými príjmami a úžitkami, ktoré v majetkových lesoch a riekach existujú ... atď. Ďalej sa tu spomínajú darované dediny Rybník, Tlmače, Žikava, Tesáre, Dvorany.

Pôvodne v románskom slohu vybudovaný kláštor bol veľmi vhodne vsadený do prírodného prostredie, ale súčasne sa nachádza pri veľmi starej obchodnej ceste medzi Nitrou a Zvolenom a banskými oblastiami, z ktorých sa neskôr vyvinulo banské mestá a práve kláštor, prebudovaný neskôr na obrannú pevnosť, veľmi dlho slúžil na obranu banských miest pred nekonečnými nájazdmi Turkov z južnej časti Slovenska. Bývalý kláštor a kostol Benediktína veľmi účelne uzatvára hrdlo Slovenskej brány a je to prvá pevnosť po prekonaní z južnej strany Slovenskej brány na Pohroní.

Archeologické výskumy, ktoré sa tu konali v 70. rokoch 20. storočia ukázali, že práve v blízkosti kláštora na Beňadickej skale bolo už v 9. - 10. storočí hradisko, ktoré patrilo do skupiny poveľkomoravských hradísk v oblasti Slovenskej brány. Práve neprístupnosť do kláštora zo strany Hrona vytvorila aj v neskorších obdobiach pre kláštor dobrú strategickú polohu. Navyše je situovaný na skalnej vyvýšenine, ktorá je zo severu a severovýchodu obopínaná potokom a na juhozápade je už spomínaný skalný masív, na ktorom bol v minulosti vybudovaný Beňadický hrad. Z románskej stavby sa do dnešných čias nezachovalo veľa a posledné zvyšky románskej baziliky boli objavené pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1881 - 1883. Ukázalo sa, že tu stála trojloďová bazilika, na východe ukončená trojicou polkruhových svätýň. Samotná románska bazilika tu stála však len okolo tristo rokov a v listine pápeža Inocenta VII sa uvádza, že kláštor aj kostol zanikli na starobu.

Gotický vstupný portál chrámu

Súčasný gotický chrám sa začal stavať po zániku románskeho kostola. Rôzni autori uvádzajú rôzne dáta vzniku gotického chrámu, najpravdepodobnejšie bol vybudovaný v rokoch 1346 - 1375.

Dnešný gotický kostol tvorí veľkolepá trojloďová bazilika s mnohými zaujímavými architektonickými prvkami, bohato zdobenými hlavicami stĺpov vynikajúco riešeným portálom. Ukazuje sa, že aj keď od pôvodnej podoby bol mnoho razy prestavaný, zachoval si výnimočné architektonické hodnoty. Kláštor aj kostol bol podľa zvykov v čase výstavby spojený štvorkrídlovou arkádovou chodbou po vnútornom obvode a v strede kláštora je vytvorená kláštorná, tzv. rajská záhrada.

V rokoch 1565 - 1588, v časoch tureckých vpádov, bol na pevnosť prebudovaný aj hronskobeňadický kostol. V chráme sa nachádza rad sakrálnych pamiatok (oltáre, výtvarné diela). Nezachovalo sa ich veľa a niektoré sa nachádzajú v zahraničí, napríklad vzácna rekvizita neskorogotický hrob Krista sa nachádza v Ostrihome.

V kláštornom komplexe sa nachádza kaplnka Božej krvi, slúžiaca k uchovaniu relikvie - kúsku prastarého plátna s krvou J. Krista. Túto relikviu daroval kláštoru kráľ Matej Korvín.

Koncom 19. storočia bol už kláštor vo veľmi zlom technickom stave, navyše v júni 1991 došlo v Hronskom Beňadiku k rozsiahlemu požiaru, ktorý sa preniesol aj na kláštorné strechy a kláštor bol ešte viac poškodený. A tak sa v rokoch 1881 - 1889 uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia a oprava podľa projektu arch. F. Storna. Archeologický prieskum a projektovú dokumentáciu realizoval N. Knauz. Reštaurátori sa zamerali hlavne na kostol a tento doplnili na západnom priečelí o gotizujúce veže. Rozrušené kamenné murivo pokryli vo väčších plochách cementovou maltou, ktorá bola v tom čase považovaná za pokrokový prvok pri opravách historických objektov. V podstate v tejto podobe sa kláštor a kostol zachoval až do dnešných čias.

V rokoch po rozpustení mníšskych stavov, boli do kláštora umiestnené mníšky. Túto skutočnosť pripomína aj pamätná tabuľa na arkádovej chodbe kláštora.
V minulom roku zaviedla obec Hronský Beňadik sprievodcovskú službu, ktorá je pravidelná od jari do jesene aj s odborným výkladom. Počas návštevy sa dajú vidieť protiturecké hradby, vonkajšia časť kláštora, ale najmä je možné podrobne študovať jedinečnosť gotického chrámu. Je to výborná príležitosť na sobotný alebo nedeľný výlet, lebo aj samotný prístup je zo stredu obce veľmi pohodlný.