Hrad Revište a jeho príprava pre druhú manželku uhorského kráľa Mateja Korvína

Hrad Revište na pohľadnici z roku 1915

  Jednou z mála fyzických pamiatok na Revištské panstvo je hrad Revište, nachádzajúci sa v Revištskom Podzámčí, ktoré je časťou Žarnovice. Zrúcaniny hradu stoja na pomerne strmom kopci a akoby uzatvárali strednú časť Hrona. Bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia a písomne je doložený v roku 1265 (Ľ.Janota).

   Podľa A.Zrebeného, je hrad Revište písomne doložený až v roku 1331, kedy ho vlastnil istý bán Ján.

Spolu už s popísaným Šašovským hradom vlastne uzatvárajú Žiarsku kotlinu pokiaľ sa jedná o prístup k banským mestám. Zaujímavé je aj to, že Revištský a Šašovský hrad majú veľmi podobné pôdorysy, možno ich navrhoval a staval ten istý staviteľ, ale to je len domnienka, ktorá sa nikdy nebude dať potvrdiť.

   Jedno je však isté, hrad bol postavený po tatárskom vpáde v roku 1241. Tatári spustošili územie súčasného Slovenska a prakticky vyvraždili jeho južné územie. Ďalšou tragédiou bolo, že Tatári sa na tomto území zdržali rok, čím neumožnili obyvateľstvu obrábať pôdu a siať poľnohospodárske plodiny. Táto skutočnosť mala ďalšie katastrofálne dôsledky na počet obyvateľstva na našom území. Nastal hladomor, pri ktorom vymrela ďalšia časť obyvateľstva.

   Tieto udalosti spôsobili podstatné zmeny vo vývoji obyvateľstva. Tatári úplne vyplienili juhozápadné Slovensko, oblasť Pohronia a Východoslovenskej nížiny. Ukázalo sa, že Tatárom odolali len dobre vybudované a opevnené hrady. A v tomto období sa práve začali na Slovensku intenzívne budovať hrady a staré, drevené, boli prestavané na murované. (Ešte po II. svetovej vojne v roku 1945 bolo na Slovensku okolo 200 hradov.

   Podobne ako u Šašovského hradu, aj v Revišti sa veľmi často striedali jeho majitelia. V roku 1388 patril kráľovnej Márii, ktorá ho pravdepodobne darovala majiteľovi Lešťákovi. Od roku 1447 bol v majetku Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1471 obsadil hrad poľský kráľ Kazimír, neskôr ho vlastnil jagerský biskup. Po jeho smrti dal kráľ Matej Korvín revištský hrad opraviť. Obnova spočívala vo vymaľovaní z vnútra aj zvonka, úprave cesty a v tomto období bol vybudovaný aj rybník, ktorý slúži do dnešných čias. Takto upravený hrad daroval Matej Korvín svojej drahej manželke Beatrice - dcére neapolského kráľa Ferdinanda.
   Samozrejme, že chladné podnebie v našom kraji oproti Taliansku jej  pohodu z Talianska nikdy nemohlo nahradiť, navyše keď kráľ zistil, že kráľovná mu nemôže dať potomka, našiel si náhradu v Banskej Bystrici a tu sa mu už lepšie darilo. Možno by bolo symbolické nazvať rybník po kráľovnej Beatrice.

Rybník pri Revišťskom zámku bol pripravený pre manželku kráľa Mateja Korvína

 Matej Huňady Korvín

   Pri poznávaní Žiarskej kotliny sa zmieňujeme o rôznych uhorských panovníkoch, kráľoch, cisároch a pod. Bezosporu jedným z panovníkov pre Slovákov najprijateľnejším, bol Matej Korvín (obyčajne sa hovorí len kráľ Matej), o ktorom sa Ľ. Štúr vyjadril v roku 1847: "Zomrel kráľ Matej, zomrela aj spravodlivosť". V podaní ľudu to bol dobrý a spravodlivý kráľ.

Narodil sa v Kľuži (teraz Rumunsko) a ako 15-ročný nastúpil 1.1.1452 na uhorský trón. Bol vychovávaný pod vplyvom moderného vzdelanostného smerovania. Kráľ získal mimoriadne jazykové vedomosti, popri latinčine, maďarčine, chorváčtine, si osvojil aj nemčinu, češtinu a ďalšie slovanské jazyky. Dá sa predpokladať, že sa vedel dorozumieť aj po slovensky. O jeho úcte k vzdelanosti svedčí aj jeho výrok: "Nevzdelaný kráľ je korunovaný somár". nie je nezaujímavé, že ako 14-ročného ho odsúdili na smrť, aby ho o rok priamo z pražského väzenia korunovali za uhorského kráľa, ako dôsledok dohody dvoch politických táborov. (Asi nikto netušil, koľko bude v našich dejinách hláv štátu, ktorí boli najskôr väznení, alebo opačne).

   Matej Korvín mal veľmi zložitú úlohu - konsolidovať štát. Vlády sa ujal veľmi energicky, obmedzil vplyv šľachty, dosadil do štátnych funkcií nových ľudí, zorganizoval armádu a vyhnal z Uhorska cudzie vojská. Matej Korvín nielenže odstránil v krajine feudálnu anarchiu, ale rôznymi úľavami sa mu podarilo hospodársky povzniesť banské a ostatné slobodné kráľovské mestá.

Beatrice dsruhá manželka kráľa Mateja Korvína Hunyadyho

Bolo toho veľa, nie je cieľom všetko tu spomínať, ale predsa diela, ktoré zostali na Slovensku po vláde Mateja Korvína - budova akadémie Istropolitana, ktorú založil v roku 1465, ďalšie pamiatky vybudované za jeho vlády Dóm sv. Martina v Bratislave, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, dielo majstra Pavla z Levoče. Umrel v roku 1490 vo Viedni. A úplne na okraj - bol to on, kto zabezpečil, že víno z bratislavských viníc predávali aj na kráľovskom dvore vo Viedni...

   Samozrejme, že u revištského panstva nešlo len o hrad, ale hlavne o poddanské obce, ktoré pod panstvo patrili. V roku 1479 to boli Žarnovica, Voznica, Lukavica, Kopanice, Rudno nad Hronom, Malá Lehota, Prochot, Dolná a Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka, Bukovina a 14 mlynov.

V júli 1479 sa kráľovskí manželia rozhodli venovať hrad Revište kráľovskému pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče s prímením Dóczy. Dóczyovci vlastnili potom hrad Revište až do roku 1662, keď celý rod vymrel a po 193 rokoch prevzala hrad aj panstvo banská komora. Samotné darovanie hradu nebolo také jednoduché, ako sa v niektorých historických materiáloch uvádza. Matejova manželka Beatrice jednoducho riešila svoj finančný problém a po pôžičke 8000 zlatých prenechala Dóczyovcom hrad, pričom konečná suma bola 16 000 zlatých.

   Panovanie rodu Dóczy bolo do značnej miery rozporné, veľmi zle zachádzali so svojimi poddanými, bojovali so svojimi susedmi a na druhej strane zastávali vysoké štátnické funkcie.

  Dóczy Urban, Žigmund, Štefan, Andrej, František. rod Dóczyovcov bol vládnucím rodom v Žiarskej kotline. Zastávali významné štátne funkcie, napr. Žigmund zastával županské funkcie v Tekovskej župe, bol majiteľ hradov Revište, Šašov, Blatná. Jeho manželku odniesli Turci do zajatia, jeho sťali - je pochovaný v Ladomerskej Vieske. Viac tu

František od roku 1515 tekovský župan, padol v bitke pri Moháči.

Urban Dóczy dal okolo roku 1485 postaviť v Žarnovici trojposchodový neskorogotický zámok bez veže, ktorý bol v obdobiach bez vojen rezidenciou Dóczyovcov.

Žarnovický zámok na fotografii v roku 2004

Andrej od 1586 - 1616 tekovský župan, zúčastnil sa viacerých bojov s Turkami a povstalcami (Bočkay, Betlen).

Štefan sa stal v roku 1625 strážcom uhorskej koruny.

   Samozrejme že oveľa viac údajov o rode Dóczy je v encyklopédiách, pokúsil som sa len okrajovo písať o ľuďoch, ktorí tu bezprostredne vládli, veď napríklad nie je zanedbateľné ani to, že zasadnutia Tekovskej župy a banských miest sa viedli v žarnovickom kaštieli a na Revištskom hrade.

Pohľadnica z chrámu Sv. Jakuba v Levoči znázorňujúca kráľovský pár /Beatrix a kráľ Matej/