Zo Žarnovice k Partizánskej chate na Škurátke

Cestou pamätníkov na boje v druhej svetovej vojne a zaujímavých prírodných útvarov

   Pamätník na Brode

Pamätník na Brode

  Našu návštevu Kľakovskej doliny začneme pri pamätníku hrdinov Slovenského národného povstania na Brode, tu je vlastne aj odbočka do Kľakovskej doliny zo štátnej cesty Žarnovica –Veľké Pole.

   V auguste 1970 bol na Brode, lokalite patriacej do obce Horné Hámre odhalený pamätník na pamiatku hrdinských bojov, ktoré sa na týchto miestach odohrali v dňoch 26. a 27.septembra 1944. Bojov proti nemeckej armáde sa zúčastnil oddiel novobanských partizánov spolu so Slovenskou armádou, reprezentovaná Trnavskou posádkou. Pamätník zo spišského travertínu je vybudovaný na odbočke do Ostrého Grúňa a v modernom poňatí zobrazuje travertínové päste vyrastajúce priamo zo zeme. Tieto impozantné zdvihnuté päste sú akýmsi výkričníkom dobe, ktorá by sa už nikdy nemala zopakovať. Trnavská posádka, sa ako prvá jednotka Slovenskej armády zo západoslovenského kraja pripojila k Slovenskému národnému povstaniu.
   Pamätník má teda moderný výtvarný výraz a je dielom Jarmily Podzimkovej – Mráčkovej /1928-1981/, sochárky, ktorá rada tvorila v našom kraji a ona je napríklad aj autorkou pamätníka v Ostrom Grúni.
Pri schvaľovaní už postaveného pamätníka / boli také pravidlá, že ideologické posúdenie bolo prvoradé/ v roku 1970 vyslovili niektorí vtedajší funkcionári Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom pochybnosti nad vyjadrenou myšlienkou pamätníka a začali sa umelkyne pýtať, či tie päste nie sú myslené ako protest proti vstupu Sovietskych, Maďarských, Poľských, Nemeckých a Bulharských vojsk 21. augusta 1968 do Československa, našli sa aj takí, ktorí celkom vážne žiadali pamätník zbúrať. V tom čase mladá 42 ročná umelkyňa bola v dosť ťažkej situácii. Podľa ideologických posudzovateľov by to bol v tom období veľký politický priestupok a navyše svoje ona dielo, ktoré vytvorila milovala.

Pamätník na Ostrom Grúni a v Kľaku

Pamätník v Ostrom grúni

Celkový pohľad na pamätník dielo Jarmily Podzimkovej - Mráčkovej

   Sú to pamätníky na najsurovšiu a najbrutálnejšiu akciu špeciálnej protipartizánskej jednotky Edelweis, ktorá sa uskutočnila 21. januára 1945. Táto jednotka prepadla podhorské obce Ostrý Grúň a Kľak a vyvraždila tu viac ako 140 nevinných obetí väčšinou žien, detí a starcov, najmladší boli 3 a 5 mesačné dojčatá a najstarší obyvateľ mal 75 rokov.

Týmto obetiam boli odhalené pamätníky obetiam v Ostrom Grúni /1965/a v Kľaku/ 1966/.

       Pamätník na Ostrom Grúni znázorňuje matku, ktorá si chráni svoje dieťa, je to emotívne silne precítené dielo. Niet sa ani čomu čudovať, autorka bronzovej sochy Jarmila  Podzimková Mráčková strávila nejeden deň v Ostrom Grúni, aby celú udalosť precítila. V tom čase ešte žili účastníci tragédie a umelkyňa s nimi strávila celé hodiny, navyše keď dielo tvorila sa tak zahĺbila do práce, že sa jej miestami zdalo, že znázornená matka je živá a v noci keď odchádza z ateliéru aj táto žena odchádza s ňou.
       Pamätník obetiam v Kľaku je dielom J. Hučku.

Pamätník v Kľaku

Sopečný komín na Ostrovici

   Asi 1500 metrov od obce Kľak sa nachádza prírodná pamiatka Ostrovica. je to významný krajinný celok juhozápadnej časti pohoria Vtáčnik.

Celkový pohľad na Ostrovicu

   Na rozlohe 4,44 hektára sa tu nachádza suťové pole rozpadnutého andezitu. Zo zeme nad okolitým terénom akoby vyrástli tri výrazné skalné veže s výškou 20 až 40 metrov. Majú kolmé steny, jedna z nich je okrem toho valcovitého tvaru. Ide o zachovalý sopečný komín, ktorý vytvorila láva vytekajúca zo zeme. Bolo to pred niekoľkými miliónmi rokov, keď sa zarovnaný starovulkán Vtáčnik po zaliatí morom znova prebudil a začal chŕliť tekutý andezit. Ten bol rôznej kvality a práve v závislosti od nej sa časť rozpadla na suťové kamenné moria, z časti sa zvetrávaním vytvorila orná pôda, ale ten najodolnejší oproti vetru, vode, mrazu a slnku sa zachoval do dnešných čias. Z takého materiálu sú aj veže na Ostrovici a z tohto dôvodu boli označené ako Prírodná pamiatka. Je to skutočne pamiatka na formovanie nášho regiónu. Je to akási starožitnosť našej prírody, ktorá vznikla pred miliónmi rokov bez zásahu človeka. Celé toto dielo má vedecko-výskumný a náučný význam. Slúži nám ako názorný príklad a doklad o procese dozrievania sopečnej činnosti v Západných Karpatoch.

            Lesný porast Ostrovice patrí takisto do kategórie chránených bukovo-jedľových lesov prepletených javormi. Z rastlín si tu našla domov čučoriedka obyčajná a chránené papradie. Lokalita je zvlášť bohatá na najrôznejší hmyz. Raritou je skutočnosť, že tu žije 33 druhov pavúkov, nechýbajú chránené bystrušky a salamandra škvrnitá.

            Ostrovica mnohým návštevníkom pripomína lokalitu, ktorú vytvorila neznáma civilizácia a preto vzbudzuje množstvo otázok.

Partizánska chata s pamätným partizánskym lesom 

Partizánsky les bol vyhlásený za chránený areál rozhodnutím bývalého Okresného národného úradu v Žiari nad Hronom v roku 1975. Ide o lokalitu ležiacu v katastrálnom území obce Kľak pod vrcholom Škurátka. Na tomto mieste sa počas Slovenského národného povstania odohrávali partizánske boje a pri 20. výročí, teda v roku 1964 tu bol vysadený les smrekovca opadavého (ľudovo červený smrek) do tvaru päťcípej hviezdy s rozpätím 50 metrov.

Pamätný partizánky les na Škurátke

            Ďalším objektom, ktorý sa v lokalite nachádza, je Partizánska chata, v ktorej počas SNP sídlil partizánsky štáb brigády kapitána Nálepku, ktorej politickým komisárom bol Anton Šagát. Hlavnou úlohou brigády bolo znemožniť nemeckej armáde vybudovanie delostreleckých pozícií v pohorí Vtáčnik, z ktorého sa dala dobre kontrolovať hornonitrianska dolina.

            Zaujímavé je, že túto chatu nepostavili partizáni, ale podľa dostupných informácií ju postavil Gejza Medrický, ktorý bol v rokoch 1939 – 1944 ministrom hospodárstva Slovenského štátu. Jeho otec bol horárom v Prochote. Neviem, či informácia je dôveryhodná, preto by som bol rád, keby sa medzi čitateľmi našiel niekto, kto pozná históriu jej postavenia.

            Chata, vybudovaná v prekrásnom prostredí, slúži ešte aj dnes a pohodlne tam môže bývať asi dvanásť ľudí. Neďaleko nej stojí hrob sovietskeho partizána, kapitána Petra Chvorosta

Partizánska chata na Škurátke