Cesta za technickými zaujímavosťami zo Žarnovice do Hrabičova a Župkova .

Lesná železnica v Kľakovskej doline /Hrabičove/ a ložisko Tetradymitu v Župkove

Vlak s nákladom dreva

            Vydajme sa teraz na cestu zo Žarnovice Kľakovskou dolinou smerom do  Hrabičova a Župkova. Začnime netradične spomienkou na najvznešenejšiu návštevu, ktorá išla touto cestou.

V lete 19. až 31. júla.  roku 1764 navštívili nasledovníci rakúsko-uhorského trónu a neskorší cisári Jozef a Leopold náš región. Boli to synovia cisára Františka Lotrinského a jeho manželky cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie. Neskôr sa obaja stali cisármi a uhorskými kráľmi. Jozef v rokoch 1780-1790 a Leopold 1790-1792. Princ Leopold si viedol z cesty relatívne podrobný denník, kde zachytil mnohé technické zaujímavosti, ale aj príhody zo života našich ľudí. Zaujímavé je že do denníka  o návšteve Žarnovice opísal aj návštevu pivovaru a pohostenie, ktoré im tam pripravili, popisujem ju tu len preto, že pravdepodobne to bola najvznešenejšia návšteva pivovaru nielen v našom regióne, ale na celom Slovensku. Nechajme rozprávať princa Leopolda :“Keď sme vyšli z jednej štôlne, nastúpili sme do koča a šli sme obedovať do chýrečného pivovaru v Žarnovici. Cestou sme videli rieku Hron, po ktorej sa splavuje množstvo stavebného aj palivového dreva, z ktorého sa páli uhlie pre potrebu baní. Je to veľká budova štvorcového pôdorysu, ktorá vynáša komore16 tisíc florénov z piva a páleného, čo sa tam vyrába. Obedovali sme v besiedke na lúke, postavenej zo zelene zhotovenej umeleckým spôsobom na vysokej úrovni z konárov stromov. Bola tam aj čestná eskadra z pluku Karola Palfiho“.  Ďalej vo svojom denníku uvádza : „Uhlie sa tu vyrába z dreva, ktoré sa sem dopravuje z blízkych vrchov pomocou prieplavu širokého len 4 stopy a o voľačo viac ako jednu stopu hlbokého. Medzi vrchmi sa nachádza veľká nádrž na vodu, ktorá sa otvorí vtedy, keď chcú plaviť drevo nahádzané do malého priestoru, a ktoré voda prudko odnáša.“

       Je ťažké zistiť, prečo sa od tohto pomerne ekologického spôsobu upustilo, ale drevo sa začalo sťahovať prostredníctvom konských a volských záprahov. Ťažba sa však iste rozširovala a tento spôsob dopravy dreva na pílu a k pltiam do Žarnovice nepostačoval.

Slávnostne vyzdobený rušeň železnice v Kľakovskej doline

 V dvadsiatych rokoch minulého storočia, teda okolo roku 1920, sa ako najefektívnejšia metóda ukázala preprava lesnou železnicou. 
Preto aj tu rozhodli o výstavbe takéhoto diela. Jeho realizácia sa začala roku 1924 a v jednotlivých etapách pokračovala až do roku 1930. Celková dĺžka lesnej železnice bola 34 kilometrov a smerovala od Žarnovice cez Brod, Hrabičov na Pavlovu Lúčku s dvoma odbočkami na Brod – Maras dolinu a Hrabičov – Megovú. Prvý vlak prešiel dolinou 1. októbra 1928. Železnica premávala na začiatku vo dne – v noci, neskôr dvakrát za deň po ustálenej trase. Touto investíciou boli vytvorené veľmi dobré podmienky pre rozvoj drevospracujúceho priemyslu v Žarnovici a okolí. Zaujímavosťou je, že ako palivo sa v lokomotívach používalo uhlie, ak bol vlak zaťažený a drevo, ak šiel vlak bez záťaže.

            Aj keď bola lesná železnica neustále schopná plniť narastajúce úlohy, jej opravy sa zanedbávali a do jej obnovy sa neinvestovali žiadne zdroje. A tak začala jej výkonnosť klesať, až bola roku 1966 úplne zrušená a nahradená v tom čase preferovanou dopravou nákladnými autami. Aj keď sa tento spôsob využíva do dnešných čias, je zo všetkých spomínaných najmenej ekologický a k prírode nešetrný.

            Združenie obci Kľakovskej doliny začalo s realizáciou skanzenu lesnej železnice. V obci Hrabičov je už vytvorená jeho prvá časť – obnovená výpravná budova, v ktorej bude múzeum. Sú tu inštalované naložené vagóny a rozsiahla výstava dobových fotografií na vkusných informačných tabuliach. Tie budú rozmiestnené aj na niektorých zaujímavých miestach pozdĺž trasy. Časť trate bude sprístupnená pre prepravu ľudí ako turistická atrakcia.

Začiatok skanzenu lesnej železnice /2005/

Nálezisko tetradymitu v Župkove

Len na skok od Hrabičova sa nachádza malebná dedinka Župkov a aj táto ukýva svoje tajomstvo. Bohatstvo, ktoré sa v našom regióne vo forme rúd nachádzalo, nedávalo spať mnohým bádateľom. Jedným z takých bol aj Alojz Wehrle, ktorý v rokoch 1820 až 1835 pôsobil ako profesor katedry chémie, mineralógie a hutníctva v Banskej akadémia v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa rôznymi činnosťami. V súvislosti so Župkovom bol členom zboru na vyhľadávanie minerálov. Našiel neznámy minerál, ktorý nazval prizmatický bizmat. Analyzoval ho a zaslal v tom čase už svetoznámemu švédskemu chemikovi Berzeliovi. V zachovanom liste sa banskoštiavnický profesor veľmi skromne predstavuje, ďakuje švédskemu vedcovi za vedomosti, ktoré získal vďaka nemu. Za citáciu určite stojí časť, ktorá sa dotýka bizmatového minerálu. V liste sa píše: „Dovoľte, aby som Vám zaslal vzorku rudy telúru, ktorý som nedávno objavil v okolí Banskej Štiavnice, v obci Župkov, ktorý som publikoval pod menom prizmatický bizmat. Obsahuje 34 percent telúru, 61 percent bizmutu a 4,8 percenta síry, okrem stôp selénu.“ Takýto dopis bol odoslaný z Banskej Štiavnice roku 1830. Profesor A. Wehrle analyzoval tento minerál ako prvý. Nasledovali ďalší vedci, veď štiavnický profesor ho rozposlal do Viedne a zrejme aj do ďalších miest. V podstate sa novoobjavený minerál zo Župkova stal atrakciou. Wehrlemu sa z neho podarilo izolovať telúr, ktorý však nenašiel praktické použitie.

            V Župkove vznikli aj malé štôlne, ktoré sú však zavalené a na ich mieste vidieť len ryhu v zemi.

Oddychové miesto pri nálezisku tetradymitu /2006/

            Samotné župkovské ložisko bizmatového tetradymitu na úpätí starovulkánu Vtáčnik je z baníckeho hľadiska nevýznamné, ale dá sa hodnotiť ako mineralogicky pozoruhodné. Obecný úrad v Župkove vybavil svoju obec orientačnými tabuľami s popisom ložiska, pri ňom samotnom je vkusné odpočívadlo. Určite aj to môže prispieť k zatraktívneniu turistiky v tomto kraji. Musím sa priznať, že o nálezisku tetradymitu v Župkove som ani ja nevedel. No z Čiech prichádza už druhá generácia „bádateľov“ (pred 30 rokmi chodili ich otcovia) so špeciálnymi mapami. Nakopú si zeminu, a potom ju v potoku premývajú, hľadajú tetradymit.

            Andrej Kmeť a František Kabina nazvali tento minerál Župkovit.