tag:blogger.com,1999:blog-34692211418759812942024-02-18T18:52:30.063-08:00Nová Baňa a okolie .Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.comBlogger26125tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-12202449337505980922015-07-01T15:12:00.001-07:002015-07-02T16:28:01.107-07:00Hrad Rudno, málo známy hrad stredného Pohronia<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"> Ján Kováčik Rudno nad Hronom</span><br />
<br />
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"> Tento
málo známy hrad stredného Pohronia leží nad obcou Rudno nad
Hronom na vrchu s príznačným názvom Hrádok (416 m n. m.).
Dlhé roky bol nepovšimnutý a neexistujú žiadne staršie
písomné pramene, v ktorých by bol čo i len spomenutý.
Názov vrchu Hrádok (Hradek) možno registrovať už na banských
mapách z prvej polovice 19. storočia, takže tradícia
existencie hradu v miestnom názvosloví je pomerne dlhá. Píše
sa o ňom tiež v Monografii Tekovskej župy z roku
1902: </span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><i>Obec
(Rudno) leží na úpätí hory zvanej Hradek, na ktorej sú
pozostatky starého osídlenia</i></span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><i>...</i></span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">
</span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><i>na
vrchu Hradek, nad Tekovským Rudnom podľa ľudí bol hrad zbojníkov
(osídlili ho asi keď bol opustený).</i></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">V roku
1934 existenciu rudnianskeho hradu pripomenul učiteľ a priekopník
turizmu </span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Ján
Bornemisza (Bojmír). Prvú odbornú obhliadku Hrádku však vykonal
až archeológ A. Habovštiak v roku 1964. Súvislý zisťovací
archeologický výskum však prebehol až v r. 1985-86 pod
vedením A. Ruttkaya, ktorého rok predtým na zaniknutý hrad v
Rudne upozornil P. Mosný. Neskôr bol doplnený výskumom Guteka,
Matejku a i. v r. 1998-99.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkIWbyywcaYByGITkgrjS1NAXJxWjwIRyjIXJcngPO0U7OSKZd35EhC8Zs4VrZxpF4o1wH1qFs7Ji1SUNfs-3no7JAQecssiFAKFWikGAFSTX3XBHytBJ-YwVvgkHBBYyzRLnomsnLSVo/s1600/P1030809.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="512" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkIWbyywcaYByGITkgrjS1NAXJxWjwIRyjIXJcngPO0U7OSKZd35EhC8Zs4VrZxpF4o1wH1qFs7Ji1SUNfs-3no7JAQecssiFAKFWikGAFSTX3XBHytBJ-YwVvgkHBBYyzRLnomsnLSVo/s640/P1030809.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div align="JUSTIFY" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; orphans: 2; widows: 2;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><b>Čo priniesli
výskumy:</b></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; orphans: 2; widows: 2;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Stredoveký hrad v
Rudne bol vybudovaný na prelome 12. a 13. storočia. Takmer
istotne išlo o strážny hrad, ktorý kontroloval dávnu cestu
z Pohronia do Pukanca a Krupiny. Dal si ho postaviť
pravdepodobne miestny šľachtic. Je možné, že jeho meno je
zachované v názve blízkeho sedla Ivankovo. Podľa inej verzie
bol Ivanko vojak, ktorý strážil hrad a skamenel, keď ho
zabudli vymeniť na stráži. Existencia hradu bola podľa všetkého
pomerne krátka a už v 13. storočí sa zmenil na
zrúcaninu. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgIJr9RPeVVWH5XRo1rrgEBkHdb-_GKag-hXMGn69fb1dCLzIC_TslNi-XRpwfjnlZXrCXeZN2sX1g4SXzGu_EuJut-Y0LD_Q-a4mkLNDDvU9qxkmHOEr0A15oNdd04JGuEVienK32EdA/s1600/P1030810.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="232" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgIJr9RPeVVWH5XRo1rrgEBkHdb-_GKag-hXMGn69fb1dCLzIC_TslNi-XRpwfjnlZXrCXeZN2sX1g4SXzGu_EuJut-Y0LD_Q-a4mkLNDDvU9qxkmHOEr0A15oNdd04JGuEVienK32EdA/s640/P1030810.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pôdorys hradu podľa M. Matejku a ideálna rekonštrukciajeho stavu v 13. storočí, kreslil Peter Gutek</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"> </span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"> Hrad Rudno mal tvar
elipsy o rozmere 70 x 20-21 m orientovanej SV-JZ. Hrúbka
pevnostného múru dosahovala 1,9 m a spolu s ochodzou až
2,5 m. Súčasťou opevnenia boli dve väčšie budovy: strážna
hranolová veža blízko vstupu do hradu a obdĺžnikový palác,
ktoré vyčleňovali uzavreté a zarovnané nádvorie. V areáli
hradu boli aj dve cisterny na zachytávanie dažďovej vody (viď
obrázok). Do súčasnosti sa zachovali už len zvyšky muriva
a pomerne dobre zachovaný zemný val s priekopou okolo hradu,
na ktorom bola kedysi pravdepodobne aj drevená palisáda. V teréne
je taktiež stále dobre rozpoznateľná prístupová cesta zo
severu. Zaujímavé je, že budovanie tohto kamenného hradu muselo
byť pomerne náročné, keďže nikde v bližšom okolí sa
nenachádza andezitový lom. Kamene boli ručne vynášané na vrchol
hradného kopca a aj dnes ich stále možno nájsť veľké množstvo
na jeho svahoch. </span>
</div>
<div align="JUSTIFY" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; orphans: 2; widows: 2;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><b>Video
rekonštruovaného hradu </b></span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">v programe
SketchUp 2015 je dostupné na:</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: large;"><a href="https://www.youtube.com/watch?v=2GYkB8g5NiY"><span style="font-family: Times New Roman, serif;">https://www.youtube.com/watch?v=2GYkB8g5NiY</span></a></span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7C4L0n3cgFM99rOVlZRWcG62LiWyZTXNsNcLU_LuqUvnSu36mRySJZ4mcYqy24s9xa0Ei8SGtf_-ELaaHZ1tLKHUn_gQnn1Z-gQ6JKLcl1zy4Zg_quKpu5D3HNiLgu6xP8ib_pLfNWmI/s1600/P1030811.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="486" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7C4L0n3cgFM99rOVlZRWcG62LiWyZTXNsNcLU_LuqUvnSu36mRySJZ4mcYqy24s9xa0Ei8SGtf_-ELaaHZ1tLKHUn_gQnn1Z-gQ6JKLcl1zy4Zg_quKpu5D3HNiLgu6xP8ib_pLfNWmI/s640/P1030811.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Zachovalé murivo bývalého paláca</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div align="JUSTIFY" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; orphans: 2; widows: 2;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><i>Zachované murivo
bývalého paláca (r. 2009)</i></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="line-height: 150%; margin-bottom: 0cm; orphans: 2; widows: 2;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">V archeologických
sondách sa našli početné nálezy zlomkov keramiky, kostených,
ale aj kovových výrobkov (hrot šípu, okutie rýľa, pozlátená
doštička z pracky). V roku 1999 bol nájdený aj starý
banícky čakan. Je viac než pravdepodobné, že vznik hradu súvisel
aj s raným rozvojom baníctva v obci.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><img border="0" height="388" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4V8s4vH0dB8vmaplr_Y_HnYxKZouNw4Pzit4VN00XCf3yI-5g_hZ7jfdThsvox07Z-GBkaJAi9JdUl3evbtefau7Lhfb2HWoUnX6MQ0iFJY0ONZcj020MgyZK3laRxexhJPdsYXABFtA/s640/P1030812.JPG" width="640" /></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ukážka úlomkov početnej keramiky a železné čepeľ z 13. storočia</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"> Už
v 80. rokoch minulého storočia bol hrad cieľom rôznych
„hľadačov zlata“, ktorých zaujali príbehy miestnych
o nenájdenom poklade. Ich amatérske výkopy však spôsobili
poškodenie zvyškov hradu, tento záujem nevyhasol ani v nedávnych
rokoch, kedy im už pomáhajú rôzne detektory kovov. Často však
natrafia na nábojnice z 2. sv. vojny, keďže na hradnom kopci
sa počas SNP ukrýval partizán. Ten údajne dokonca vyryl svoje
meno do kameňa z bývalého opevnenia</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJK0uBfjl-Qe6aVFM_cUZHfPJs6V8FmHhKfhW6-ig2Hgkm1tpxWf1Mtg_kgMofVz7cHx3oraFqYfsdCg2264LGEu75o6BtsLh6Wh_He8GyS0y7dp7Bas_vhBmdxQYvhtRbiiRzsoqwWyo/s1600/P1030813.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="508" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJK0uBfjl-Qe6aVFM_cUZHfPJs6V8FmHhKfhW6-ig2Hgkm1tpxWf1Mtg_kgMofVz7cHx3oraFqYfsdCg2264LGEu75o6BtsLh6Wh_He8GyS0y7dp7Bas_vhBmdxQYvhtRbiiRzsoqwWyo/s640/P1030813.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Zimný pohľad na Hrádok, sneh nám ukazuje zemný val okolo bývalého hradu /foto 2014/</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<span style="font-size: large;"><span style="font-family: Times New Roman, serif;"></span></span></div>
<br /><div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: large;"><a href="https://www.blogger.com/null" name="_GoBack"></a><span style="font-family: Times New Roman, serif;"><b>Autor:
</b></span><span style="font-family: Times New Roman, serif;">Ján
Kováčik, Rudno nad Hronom</span></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><span style="font-family: Times New Roman, serif;"><br /></span></span></div>
<span style="font-size: large;"><span style="font-family: Times New Roman, serif;"><br /></span></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;"><b>Zdroje:</b></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Monografia
Tekovskej župy (Bársvármegye monografia) 1902</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Ruttkay,
A. Stredoveký hrad na vrchu Ivankovo pri Rudne nad Hronom. 1985</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Ruttkay,
A. Výskum v Rudne nad Hronom. 1986</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Ruttkay,
A. </span><span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Zaniknutý
hrad v Rudne nad Hronom v kontextoch feudálnych sídiel pred 14.
storočím. 2012</span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-family: Times New Roman, serif; font-size: large;">Výskum
z roku 1999 dostupný na:
<a href="http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/rudno-hrad">http://www.pamiatky.net/hrady-a-zamky/rudno-hrad</a></span></div>
<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: large;"><a href="http://mapserver.geology.sk/sbd/"><span style="font-family: Times New Roman, serif;">http://mapserver.geology</span></a></span></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-78511179412092971202015-05-19T16:18:00.004-07:002015-05-19T16:28:02.439-07:00Hronský Beňadik opevnený kláštor a kostol, najstaršia historicky doložená pamiatka na Slovensku<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if !mso]><img src="//img2.blogblog.com/img/video_object.png" style="background-color: #b2b2b2; " class="BLOGGER-object-element tr_noresize tr_placeholder" id="ieooui" data-original-id="ieooui" />
<style>
st1\:*{behavior:url(#ieooui) }
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy6eTSozM54Spes9RUthlatgW2C5HxY5jkovMXhV-oOMY7nlcp7ljFXG68C5DV4qNV-EikiVJvkZVTKi-_g4vEYr8wpiJyEYlTlfFkrRsdPy_voSr1iWodwHgkLAZwazSTD_tZTnDQWRA/s1600/Hronsk%25C3%25BD+Be%25C5%2588adik+bo%25C5%25BE%25C3%25AD+hrob+v+Ostrihome.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhy6eTSozM54Spes9RUthlatgW2C5HxY5jkovMXhV-oOMY7nlcp7ljFXG68C5DV4qNV-EikiVJvkZVTKi-_g4vEYr8wpiJyEYlTlfFkrRsdPy_voSr1iWodwHgkLAZwazSTD_tZTnDQWRA/s640/Hronsk%25C3%25BD+Be%25C5%2588adik+bo%25C5%25BE%25C3%25AD+hrob+v+Ostrihome.jpg" width="460" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Gotický model Božieho hrobu, ktorý sa nachádza v Ostrihome</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<h2>
<span style="font-weight: normal;"><span style="font-style: normal; mso-bidi-font-style: italic;"><br /></span></span></h2>
<div class="MsoNormal">
Nad jedným z vchodov do pevnosti kláštora a kostola v
Hronskom Beňadiku sa nachádza reliéfna plastika Panny Márie so zdvihnutou
rukou. Podľa legendy pri tureckom obliehaní pevnosti, keď tureckí vojaci
útočili na túto bránu, prvému tureckému vojakovi sa zjavila pred očami Panna
Mária a keď zdvihla ľavú ruku, tento oslepol. Ostatní vojaci sa tak zľakli, že
ušli a pevnosť bola zachránená. Je celkom možné, že v dnešnej dobe je táto
pamiatka poškodená, no povesť o tureckom vojakovi stále platí.</div>
<div class="MsoNormal">
V polovici 16. storočia vyrástla z kláštora mohutná
renesančná pevnosť, slúžiaca na ochranu stredoslovenských banských miest.</div>
<div class="MsoNormal">
Koncom 16. storočia Turci okupovali časť južného Slovenska,
zničili aj mestečko Hronský Beňadik a kláštor, ktorý bol už prestavaný na
pevnosť, značne poškodili.</div>
<div class="MsoNormal">
Kláštor v Hronskom Beňadiku patrí medzi pamiatky, ktoré sú
písomne doložené. Na Slovensku nie je veľa takýchto pamiatok z tohoto obdobia.
Kláštor v Hronskom Beňadiku sa spomína v listine uhorského panovníka Gejzu z
roku 1075. Žiaľ, originál tejto listiny sa nezachoval a o texte sa vie len z
potvrdzujúcej listiny panovníka Karola Roberta, ktorý vydal v roku 1328
listinu, v ktorej sa odvolával na Gejzov originál, ale aj panovníka Štefana II.
a Ondreja II., ktorí v rokoch 1124 a
1217 potvrdili platnosť darov panovníka Gejzu kláštoru.</div>
<div class="MsoNormal">
V listine sa hovorí: <b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;">"Magnus, zvaný inak Gejza, syn kráľa
Bela, prv vojvoda, neskôr kráľ, daruje tieto pozemky: územie, ktorého stredom
preteká rieka Hron, kde som dal postaviť kostol sv. Beňadika, dávam s lesmi,
loviskami, vodami, rybolovom, pahorkatinami a všetkými príjmami a úžitkami,
ktoré v majetkových lesoch a riekach existujú ... atď. Ďalej sa tu spomínajú
darované dediny Rybník, Tlmače, Žikava, Tesáre, Dvorany</i></b>.</div>
<div class="MsoNormal">
Pôvodne v románskom slohu vybudovaný kláštor bol veľmi
vhodne vsadený do prírodného prostredie, ale súčasne sa nachádza pri veľmi
starej obchodnej ceste medzi Nitrou a Zvolenom a banskými oblastiami, z ktorých
sa neskôr vyvinulo banské mestá a práve kláštor, prebudovaný neskôr na obrannú
pevnosť, veľmi dlho slúžil na obranu banských miest pred nekonečnými nájazdmi
Turkov z južnej časti Slovenska. Bývalý kláštor a kostol Benediktína veľmi
účelne uzatvára hrdlo Slovenskej brány a je to prvá pevnosť po prekonaní z južnej
strany Slovenskej brány na Pohroní.</div>
<div class="MsoNormal">
Archeologické výskumy, ktoré sa tu konali v 70. rokoch 20.
storočia ukázali, že práve v blízkosti kláštora na Beňadickej skale bolo už v
9. - 10. storočí hradisko, ktoré patrilo do skupiny poveľkomoravských hradísk v
oblasti Slovenskej brány. Práve neprístupnosť do kláštora zo strany Hrona
vytvorila aj v neskorších obdobiach pre kláštor dobrú strategickú polohu.
Navyše je situovaný na skalnej vyvýšenine, ktorá je zo severu a severovýchodu
obopínaná potokom a na juhozápade je už spomínaný skalný masív, na ktorom bol v
minulosti vybudovaný Beňadický hrad. Z románskej stavby sa do dnešných čias
nezachovalo veľa a posledné zvyšky románskej baziliky boli objavené pri
rekonštrukčných prácach v rokoch 1881 - 1883. Ukázalo sa, že tu stála
trojloďová bazilika, na východe ukončená trojicou polkruhových svätýň. Samotná
románska bazilika tu stála však len okolo tristo rokov a v listine pápeža
Inocenta VII sa uvádza, že kláštor aj kostol zanikli na starobu.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNaqwrgNlU5yl6htT9zfrCTHotbm0NlzmJuQajDPVOtOy8lsWHEhcs0AMzTdcDd_RrXNdXCdvhJN-MbF9qk0SxUNvyuwKR7oRnPvB07PzVbKtdbF7e7QCfXOXSMt5MbRqZYky4HcbhWbM/s1600/Hronsky+Be%25C5%2588.+2.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="388" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNaqwrgNlU5yl6htT9zfrCTHotbm0NlzmJuQajDPVOtOy8lsWHEhcs0AMzTdcDd_RrXNdXCdvhJN-MbF9qk0SxUNvyuwKR7oRnPvB07PzVbKtdbF7e7QCfXOXSMt5MbRqZYky4HcbhWbM/s640/Hronsky+Be%25C5%2588.+2.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Gotický vstupný portál chrámu</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Súčasný gotický chrám sa začal stavať po zániku románskeho
kostola. Rôzni autori uvádzajú rôzne dáta vzniku gotického chrámu,
najpravdepodobnejšie bol vybudovaný v rokoch 1346 - 1375.</div>
<div class="MsoNormal">
Dnešný gotický kostol tvorí veľkolepá trojloďová bazilika s
mnohými zaujímavými architektonickými prvkami, bohato zdobenými hlavicami
stĺpov vynikajúco riešeným portálom. Ukazuje sa, že aj keď od pôvodnej podoby
bol mnoho razy prestavaný, zachoval si výnimočné architektonické hodnoty.
Kláštor aj kostol bol podľa zvykov v čase výstavby spojený štvorkrídlovou
arkádovou chodbou po vnútornom obvode a v strede kláštora je vytvorená
kláštorná, tzv. rajská záhrada.</div>
<div class="MsoNormal">
V rokoch 1565 - 1588, v časoch tureckých vpádov, bol na
pevnosť prebudovaný aj hronskobeňadický kostol. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V chráme sa nachádza rad sakrálnych pamiatok (oltáre, výtvarné diela).
Nezachovalo sa ich veľa a niektoré sa nachádzajú v zahraničí, napríklad vzácna
rekvizita neskorogotický hrob Krista sa nachádza v Ostrihome</b>.</div>
<div class="MsoNormal">
V kláštornom komplexe sa nachádza kaplnka Božej krvi,
slúžiaca k uchovaniu relikvie - kúsku prastarého plátna s krvou J. Krista. Túto
relikviu daroval kláštoru kráľ Matej Korvín.</div>
<div class="MsoNormal">
Koncom 19. storočia bol už kláštor vo veľmi zlom technickom
stave, navyše v júni 1991 došlo v Hronskom Beňadiku k rozsiahlemu požiaru,
ktorý sa preniesol aj na kláštorné strechy a kláštor bol ešte viac poškodený. A
tak sa v rokoch 1881 - 1889 uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia a oprava podľa
projektu arch. F. Storna. Archeologický prieskum a projektovú dokumentáciu
realizoval N. Knauz. Reštaurátori sa zamerali hlavne na kostol a tento doplnili
na západnom priečelí o gotizujúce veže. Rozrušené kamenné murivo pokryli vo
väčších plochách cementovou maltou, ktorá bola v tom čase považovaná za
pokrokový prvok pri opravách historických objektov. V podstate v tejto podobe
sa kláštor a kostol zachoval až do dnešných čias.</div>
<div class="MsoNormal">
V rokoch po rozpustení mníšskych stavov, boli do kláštora
umiestnené mníšky. Túto skutočnosť pripomína aj pamätná tabuľa na arkádovej
chodbe kláštora.<br />
V minulom roku zaviedla obec Hronský Beňadik sprievodcovskú službu, ktorá je
pravidelná od jari do jesene aj s odborným výkladom. Počas návštevy sa dajú
vidieť protiturecké hradby, vonkajšia časť kláštora, ale najmä je možné
podrobne študovať jedinečnosť gotického chrámu. Je to výborná príležitosť na
sobotný alebo nedeľný výlet, lebo aj samotný prístup je zo stredu obce veľmi
pohodlný.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-68812345602099957262015-03-21T19:21:00.000-07:002015-05-19T17:46:35.162-07:00Výroba polovodičových komponentov na báze Gália v závode vo Voznici<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: center;">
<i><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">V roku 1968 bola v miestnej časti Žarnovice Voznica rozpadavajúca sa tehelňa, bola technicky v takom stave, ktorý jej neumožňoval výrobu, v tom období sa ukázal v Československu nedostatok spotrebného tovaru a aj preto aj veľkým kombinátom, ako bol napríklad ZSNP, n. p. Žiar nad Hronom /hlinikáreň/ bol predpísaný veľmi tvrdo sledovaný ukazovateľ "výrobky do trhových fondov", no tehly takýmto výrobkom boli a tak ZSNP rozpadávajúcu sa tehelňu kúpil a začal vyrábať tehly, neskôr, keď sa už v Československu trhové fondy naplnili a výskumníkom v Žiari /Ing. Babinský,Ing. Sychrovský, Ing. Mihálik/ sa podarilo vyrobiť a aplikovať v československom priemysle Gálium arzenid rozhodlo sa vedenie ZSNP realizovať v týchto priestoroch túto výrobu a vývoj ďalších komponentov. Výroba bola úspešná a úspešná je aj po privatizácii v deväťdesiatych rokoch.</span></b></i><br />
<br />
<i><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Úvod k článku o výrobe polovodičov na báze Gália,</span></b><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> </span></i><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><br /></i></div>
<i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">v sedemdesiatich rokoch 20. storočia bola vyvinutá </span><span style="font-family: "Times New Roman";">Závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom technológia výroby surovín pre polovodiče na báze gália</span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">, </span></b><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">gálium </span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">arzenid
a gálium antimonit, výroba týchto komponentov bola zavedená aj do
výroby a z týchto surovín sa začali vyrábať rôzne druhy diód,
tranzistorov, displayov, lasserov a článkov na premenu svetelnej
energie. Výroba bola realizovaná v objektoch Výskumného ústavu ZSNP, v
Žarnovici /časť Voznica/. Vedúcim tohoto ústavu bol Ing. Michal Babinský
CSc. Zabehnutá výroba bola začiatkom 90. rokov privatizovaná, výroba
úspešne pracuje do dnešných čias.</span></i><br />
<i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">A
teraz dôvody prečo tento článok zaraďujem do môjho blogu, v minulom
roku dostali za objav polovodičov na báze gália, ktoré vydávajú biele a
modré svetlo /základ pre výrobu LED žiaroviek/ Nobelovu cenu japonskí
vedci Samu Akasaki, Hiroči Amano a Šuji Nakamura. Gálium arzenid vydáva
červené svetlo a tento efekt, okrem iných sa plne využíva. Celý vtip ich
objavu je, že vyrobili polovodiče na báze nitridu gália čo je chemicky
veľmi podobná zlúčenina, ako gálium arzenid. Konzultoval som tento
problém s Ing. Babinským a výsledok bol, že aj oni sa zaoberali vývojom
výroby nitridu gália, nedokázali však usmerniť jeho kryštalizáciu tak,
aby vznikol homogénny monokryštal, asi to chcelo viac času a finančných
prostriedkov na technické vybavenie.</span></i><br />
<i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Výroba gália bola do prevádzky uvedená už predtým <a href="http://starhuttech.blogspot.sk/2013/10/50-rokov-od-vyroby-prveho-galia-v.html">viac pozri tu</a> </span></i><br />
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><b>Teraz
si dovolím uviesť článok Dušana Mihálika Michala Babinského v
Elektrotechnickom časopise, Veda, Vydavateľstvo SAV Bratislava. v roku
1979, samozrejme so súhlasom oboch autorov, a teraz spomínaný článok :</b></span><br />
<br />
<br />
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><b> </b></span>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">D. Mihálik, M. Babinský</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Polovodičové zlúčeniny A<sup>III</sup>B<sup>V</sup>
nadobudli v posledných rokoch mimoriadny význam pre aplikácie v
optoelektronike a mikrovlnnej technike. Prípravou niektorých materiálov
na báze gália sa zaoberá ZSNP v Žiar nad Hronom. V príspevku sa opisujú
vlastnosti doteraz pripravovaných materiálov. Uvádza sa program výroby
monokryštálov s priemerom nad 40 mm a ich spracovanie
na substrátové dosky.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Úvod</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Úspešným vyriešením a zavedením
výroby vysokočistého gália, arzénu a zavedením výroby vysokočistého fosforu,
vytvorili sa v ZSNP predpoklady pre zabezpečenie výroby polovodičových zlúčenín
A<sup>III</sup>B<sup>V</sup> na báze vyrábaných materiálov pre potreby
československej elektroniky.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Vzhľadom na najširišie využitie v rade
aplikácií zamerala sa pozornosť predovšetkým na prípravu arzenidu galitého. Po
orientačných skúškach prípravy GaAs galitého Czochralského metódou. Použilo sa
laboratórne zariadenie, na tkorm sa pripravovali monokryštály s priemerom 18 -
22 mm, dĺžkou<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>120 - 150 mm s hmotnosťou
130 - 150 g v orientácii (100). Materiály boli nedotované, dotované telŕom
a poloizolačné, dotované chrómom. Súčasne sa vypracovávala metodika hodnotenia
základných elektrických a štrukturálnych parametrov v spolupráci s EÚ SAV Bratislava
a Tesla VÚST Praha. V priamej nadväznosti sa riešila technológia spracovania na
substrátové dosky, vhodné na následnú prípravu epitaxných vrstiev.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Vlastnosti
technológie prípravy monokryštálov GaAs v orientácii (100)</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Podmienky prípravy monokryštalického arzenidu
galitého s parametrami podľa špecifikácie vyrábaných materiálov na zariadení
TF-1 sa opisujú v </span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">1</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">. Technológia prípravy
monokryštalického GaAs so smerom rastu (100) sa vyznačuje nízkou stabilitou
procesu rastu. Ľahko sa vytvárajú poruchy, resp. polykryštalického útvary.
Všetky zásahy do procesu rastu vyvolávajú zmeny hustoty dislokácií a v menšej
miere zmeny priebehu elektrických parametrov. Pre tento smer rastu nemožno
použiť na zabezpečenie konštantného<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>priemeru prievlak. Voľbu kryštalografického smeru (100) vyvolala
požiadavka prípravy substrátových dosiek v tejto orientácií, pretože príprava
dosiek z monokryštálov v iných orientáciách je technologicky náročná.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Príprava monokryštálov sa môže
všeobecne vykonávať za rôznych podmienok s následným vplyvom na
elektrické, štrukturálne a geometrické parametre. Aby sa dosiahli požadované
vlastnosti materiálu, treba s prihliadnutím na technologické parametre
zariadenia, dodržať rad pripomienok často protichodných a prípadne voliť
vhodných kompromis.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Na základe meraní fyzikálnych
parametrov na vzorkách z rôznych častí monokryštálu, určili sa podmienky
prípravy tak, aby bolo rozloženie parametrov pozdĺž osi rastu monokryštálu v
predpísaných hraniciach. Priebeh merného odporu, pohyblivosti nosičov náboja a
koncentrácie, ako aj priebeh hustoty dislokácií pozdĺž osi monokryštálu GaAs
dotovaného Te je na obr. 1.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Niektoré vlastnosti pripravovaného GaAs</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Pri sledovaní vlastností
pripravovaných materiálov GaAs vychádza sa predovšetkým z výsledkov kontroly
čistoty základných materiálov Ga a As. Analýzy sa vykonávajú hmotnosťou
spektroskopiou a čistota gália sa kontroluje aj stanovovaním pomeru
elektrických odporov monokryštalickej vzorky pri teplote kvapalného He a
teplote 300 K, vo vyjadrení R<sub>4,2K</sub>/R<sub>300 K</sub>. 10<sup>5</sup>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Na stanovenie obsahu a rozloženia
prímesí v monokryštály GaAs (Te) sa použila metóda hmotnostnej spektroskopie.
Analýzy sa robili na hmotnostnom spektrometri s iskrovým zdrojom JMS
-BMO2. Vzorky monokryštálu a zvyšku polykryštalického materiálu po ukončení
ťahania sa pripravili vo forme výrezov vo tvare hranola s rozmermi 2 x 2 x 25
mm, opracovali sa brúsením a pred analýzou oleptali. Výsledky analýz uvádza
tab. 1. Vykonané analýzy dávajú dobrý obraz o rozložení prímesí a poskytujú
významnú informáciu pre charakterizovanie materiálu. Môžu byť aj základným
údajom na určovanie niektorých fyzikálnych parametrov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Monokryštály GaAs (Te), ktoré sa
pripravili v orientácii (100) na zariadení TF-1, vykazujú v smere pozdĺžnej osi
priebeh koncentrácie nosičov náboja n, pohyblivosti nosičov náboja µ, merného
odporu ϱ a hustoty dislokácií EPD podľa obr. 1. Priebehy sa stanovili meraním
na vzorkách, odoberaných z monokryštálu v rovnakej vzdialenosti pozdĺž osi.
Merania elektrických parametrov vykonali pri 300 K metódou Van der Pauwa.
Priemerná hustota dislokácií sa stanovila po predchádzajúcom zviditeľnení
leptaním v roztavenom KOH </span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">2</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">, počítaním z 10 miest
na povrchu vzorky. Dislokácie sa počítali pomocou kalibrovaného mikroskopu
Vertival.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Zistilo sa, že priebeh elektrických
parametrov je iba v malej miere ovplyvnený zmenami prierezu, ktoré boli
vyvolané zmenami podmienok rastu, hustota dislokácií je však ovplyvnená v
podstatne vyššej miere.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>V priebehu vývoja technológie
prípravy monokryštalického GaAs v orientácii (100) overoval sa aj vplyv
teplotného spracovania na mechanické vlastnosti, zlepšenie spracovateľnosti
odstránením mechanických napätí v monokryštály, hustotu dislokácií a elektrické
parametre. Zo súhrnu publikovaných údajov vyplýva, že teplotné spracovanie sa
vykonávalo pri teplotách 200 - 300 °C 10 - 100 hodín alebo pri teplotách
približne 600 °C 10 hodín. Výsledky nemožno celkom dobre porovnať, lebo
podmienky a priebeh teplotného spracovania boli odlišné.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ukázalo sa, že dodatočné teplotné
spracovanie, podobné, ako sa bežne používa pri kremíku, zlepšuje
spracovateľnosť materiálu. Vplyv teplotného spracovania na hustotu dislokácií
sa prejavuje až pri pomerne vysokých teplotách a dlhom čase spracovania.
K preukázateľnému vplyvu dochádzalo pri teplote 600 °C po dobu nad 70
hodín, keď došlo k vyrovnaniu hustoty dislokácií na ploche vzorky, avšak
nedošlo k zníženiu priemernej hustoty dislokácií. Po teplotnom spracovaní sa
znížila pohyblivosť nosičov náboja asi o 5 %. Overilo sa, že dodatočné teplotné
spracovanie sa dá obísť vhodne vedeným postupom prípravy monokryštálov.</span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcXJRSuudaZA8SrtOeHh8Hje8SbEqXbqAvvMd_Ifp1djgdeH6l7G9DaNC1HGgEQifQtMsDcWdPwsz75N6DNenNzden7pycR9vr35nqDFfG1TEeSg82kmtx9o4vwPT1ARI1_cHUV6VHqSk/s1600/_G%C3%A1liumarzenid.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="546" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcXJRSuudaZA8SrtOeHh8Hje8SbEqXbqAvvMd_Ifp1djgdeH6l7G9DaNC1HGgEQifQtMsDcWdPwsz75N6DNenNzden7pycR9vr35nqDFfG1TEeSg82kmtx9o4vwPT1ARI1_cHUV6VHqSk/s1600/_G%C3%A1liumarzenid.JPG" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Monokryštal gálium arzenidu /vpravo Ing. Dušan Mihálik/</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Spracovanie monokryštálov<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>na substrátové dosky</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Orientácia monokryštálov pri
spracovaní na substrátové dosky sa vykonáva na zariadení, ktoré pracuje na
princípe optickej metódy pomocou laserového lúča </span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">3</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">. Zariadenie na to
skonštruované umožňuje orientáciu kryštálu v troch navzájom kolmých smeroch
s fotoelektrickou indikáciou polohy reflexu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Rezanie monokryštálov na dosky sa
robí na rozbrusovacom automatickom zariadení STAXG, ktoré je prispôsobené na
maximálny priemer monokryštálu 50 mm. Monokryštál sa pred rezaním lepí na
keramickú podložku, pričom korekcia odchýlky od predpísaného smeru sa robí
pomocou goniometrov, ktoré sú súčasťou zariadenia na rezanie. Odchýlka v horizontálnom
a vertikálnom smere sa určí pomocou optického zariadenia na orientáciu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Povrch dosiek sa opracováva brúsením
a leštením, aby sa dosiahla požadovaná akosť povrchov vzhľadom na hrúbku
poškodenej vrstvy </span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">1</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pri leštení sa používa mechanicko-chemický
postup.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Prehľad pripravovaných materiálov </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Súčasný výrobný program prestavujú
niektoré vysokočisté materiály, určené na prípravu A<sup>III</sup>B<sup>V</sup>,
a zo skupiny polovodičových zlúčenín arzenid galitý. Vlastnosti vyrábaných
materiálov sa uvádzajú v prehľade:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Gálium - na syntézu GaSb, GaAs, GaP.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Čistota
min. 99,9999; kontroluje sa hmotnostnou spektroskopiou.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Maximálny
obsah prímesí:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">K,
Na, Ca, Mg, Si, Fe menej ako 0,1 ppm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Cu,
Ni, In Ge, S, Se, Te, Ag, Au, Hg, Pb menej ako 0,05 ppm, ostatné prímesi v
množstvách pod hranicou citlivosti 0,03 ppm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Zvyškový
odpor, vyjadrený pomerom R<sub>4,2K</sub>/R<sub>300 K</sub>. 10<sup>5</sup>
< 2.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Kysličník galitý - na prípravu
gálium-gadolíniových granátov (GGG). </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Maximálny
obsah prímesí:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Si,
Ca, Mg, Al, Fe menej ako 2 ppm,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Hg,
Cu, Pb, Zn, Pt menej ako 0,5 ppm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Veľkosť
zŕn: typ H 2-10-µ,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">typ
N 60-100 µ.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Arzén
- na syntézu GaAs a InAs.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Čistota
min. 99,9999. Kontroluje sa hmotnostnou spektoskopiou.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Maximálny
obsah prímesí:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Na,
K, Mg, Si menej ako 0,2 ppm,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">ostatné
prímesi v množstvách pod hranicou citlivosti 0,03 ppm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Červený fosfor - na syntézu GaP a
InP.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Čistota
min. 99,9995.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Maximálny
obsah bieleho fosforu 20 ppm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Arzenid galitý - vyrábané materiály
sa uvádzajú v schéme na obr. 2.</span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">a)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">polykryštalický</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">typ
vodivosti N,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">merný
odpor ϱ = (10<sup>6</sup> - 10<sup>7</sup>) ohm cm;</span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">b)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">monokryštalický</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">typ
vodivosti N, </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">dotant
Te,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">koncentrácia
nosičov náboja n=(7.10<sup>17</sup> - 2,5.10<sup>18</sup>) cm<sup>-3</sup>,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">pohyblivosť
nosičov náboja µ = (3500 - 2200) cm<sup>2</sup>/Vs,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">merný
odpor ϱ = (0,0035 - 0,0008) ohm cm;</span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">c)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">monokryštalický
poloizolačný </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">dotant
Cr,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">merný
odpor 1.10<sup>8</sup> ohm cm,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">niektoré
bližšie vlastnosti sa opisujú v </span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">4</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">;</span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">d)<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">monokryštalický
nedotovaný</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">merný
odpor (10<sup>6</sup> - 10<sup>7</sup>) ohm cm.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Monokryštály
a substrátové dosky:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">orientácia
(100),</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">hustota
dislokácií < 1.10<sup>5</sup> cm<sup>-2</sup>,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">priemer
dosiek 18 - 22 mm, hrúbka 300 µm,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">priemer
dosiek nad 40 mm, hrúbka 350 µm,</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Povrch
dosiek brúsený a leštený.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Záver</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Na základe výsledkov prípravy a
spracovania monokryštalického arzenidu galitého, pripravovaného na zariadení
TF-1, prešla výroba na prípravu monokryštálov a substrátových dosiek s
priemerom 40 až 75 mm. Monokryštály sa pripravujú v orientácii (100)
Czochralského metódou. Nastávajúci program predpokladá rozšírenie sortimentu o
niektoré ďalšie materiály GaAs a ostatné perspektívne polovodičové zlúčeniny A<sup>III</sup>B<sup>V</sup>.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">Lektor:
M. Morvic<span style="mso-tab-count: 6;"> </span>Rukopis
dodaný 20. 10. 1979</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">LITERATÚRA</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span></span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">1</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> Zborník z III.
československej konferencie o GaAs. Bratislava, Veda, vyd. Slovenskej akadémie
vied 1977</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span></span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">2</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> STIRLAND, D. J. -
STRAUGHAM, B. W.: Thin Solid Films, 31, 1976, s. 139 - 170.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span></span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">3</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> LAICHTER, V. - ŠANDERA,
M.: Tesla Electronics, 1973, č. 2 s. 60 - 61.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span></span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">[</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;">4</span><span style="font-family: Symbol; font-size: 12.0pt; mso-ascii-font-family: "Times New Roman"; mso-char-type: symbol; mso-hansi-font-family: "Times New Roman"; mso-symbol-font-family: Symbol;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Symbol;">]</span></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt;"> A role of the magnetic
field dependences of single - carrier parameters, Slovak Academy of Sciences,
Institut of Electrical Engineering, Bratislava 1979. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-10046015930801444042015-02-08T17:44:00.001-08:002015-02-10T16:37:54.617-08:00 „Stromové kaplnky“ v časti Novej Bane Chotár - perly ľudového rezbárstva<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghHPlKVSDdkILK9XwDrAC0W_qA0n7uFi5Y_yPbxfzuHbefKqWwcWxw9Zk4CpM8OIcfi_ktWbxeOYQG8u8F5XrVa9IKLhE3mKnJuI72UajcKBjO3KdMpKCi_kkKCKylKCUIaXTo3Aj23fs/s1600/_Stromov%C3%A9+kaplnky+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghHPlKVSDdkILK9XwDrAC0W_qA0n7uFi5Y_yPbxfzuHbefKqWwcWxw9Zk4CpM8OIcfi_ktWbxeOYQG8u8F5XrVa9IKLhE3mKnJuI72UajcKBjO3KdMpKCi_kkKCKylKCUIaXTo3Aj23fs/s1600/_Stromov%C3%A9+kaplnky+1.JPG" height="640" width="452" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kaplnka Srdce J. Krista v roku 2005 //foto R. Kafka/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b><b>Časť Novej Bane Chotár sa nachádza asi 11 km od Novej Bane smerom na Starú Hutu a ďalej na Veľkú a Malú Lehotu.</b><br />
<b> </b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Samozrejme, že
na časť „Novej Bane <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Chotár“ sa môžeme
dostať aj osobnými autom cestou, ktorá je v podstate paralelná
s náučným chodníkom</b>. Zo Starej Huty ide cesta popri Zámčisku smerom na
osadu Chotár a ďalej do Veľkej a Malej Lehoty. Je to nádherný kraj, v ktorom
sa dostávame na akúsi planinu, ktorá sa tu volá Vysočina. Jej nadmorská výška
je okolo 600 metrov a sú z nej nádherné výhľady do širokého okolia.</div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht-XNTwjQXsWpNfXABKEeh-LWGnLlpXW_6PHrGON1HY2YXWWOqExzS-FQLGR9HcM4XPzrJRhYcbfVJQ44zaj-0d_kWLoQTFppIN8JOdZY46Psgiz1u1Hyr2Aq72kz1xQYQak6K0Rg5HJw/s1600/_Stromov%C3%A9+kaplnky+2.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht-XNTwjQXsWpNfXABKEeh-LWGnLlpXW_6PHrGON1HY2YXWWOqExzS-FQLGR9HcM4XPzrJRhYcbfVJQ44zaj-0d_kWLoQTFppIN8JOdZY46Psgiz1u1Hyr2Aq72kz1xQYQak6K0Rg5HJw/s1600/_Stromov%C3%A9+kaplnky+2.JPG" height="640" width="470" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Chotárska Madona v roku 2005 /foto R. Kafka/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Riedke osídlenie
samostatnými hospodárskymi dvormi napovedá o zložitom živote na týchto
samotách, hlavne pokiaľ sa jedná o zabezpečenie si normálneho pravidelného
života. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Žijú tu však tvoriví ľudia,
o čom sú napríklad najlepším dôkazom ručne vyrobené „stromové kaplnky“.
Vznikli tu, ako <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>úplne nový originálny ľudový
výtvarný fenomén. Technológiu, ktorou sú vyrobené, by som nazval, ako absolútne
naivná, ale krásne rezbárstvo podopreté podmanivým náterom olejových farieb. Obrazy
sú vyrezávané z dreva, sú síce plošné, ale ich vrchná časť je výrazne plastická.</b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlVK99EITfcny0kmMmcpJwWQ1zkEaa-BkBUzqjHYmkREymB_Pg9QMNaoTD7lxIkRSLO72eJE7e8Bg223piL9KFVRrC7EO2Zat3OTE16Hw1uoAFnrfY2EPElMlgeHAGheRvLtI7HKJDY04/s1600/Stromov%C3%A1+kaplnka+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlVK99EITfcny0kmMmcpJwWQ1zkEaa-BkBUzqjHYmkREymB_Pg9QMNaoTD7lxIkRSLO72eJE7e8Bg223piL9KFVRrC7EO2Zat3OTE16Hw1uoAFnrfY2EPElMlgeHAGheRvLtI7HKJDY04/s1600/Stromov%C3%A1+kaplnka+2.jpg" height="548" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Srdce J. Krrista podľa J: Vozára v roku 2015 /foto Jozef Garaj/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"></b> </b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pri svojich
potulkách týmto krajom /okolo roku 2005/ som natrafil na tieto rezbárske diela,
musím sa priznať, že som bol fascinovaný. Vyrezávané obrazy som si vyfotil a napísal
o nich nejaký článok, nevedel som o nich veľa a taký bol aj ten článok.
Pri náhodnej debate na internete s Jozefom Garajom sa ukázalo, že ich tiež teraz
v roku 2015 vyfotografoval, súčasne mi dal súhlas na ich publikovanie , aby toho
nebolo málo prihlásil sa v debate aj Benjamín Ciglan /vnuk Jozefa Vozára/ a ten s podivom
oznámil <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„...veď to robil môj starký
Jozef Vozár“, ktorý žije na Chotári</b> a tak máme aj autora týchto „stromových kaplniek“. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZVuKG2XxPduEWssL3S5MrpjNUJQehBLkq5scQaRpU6z7bFeEd0kBBhzHX2IsYRX7ivTZQ55hUzjymdoGtFtIrZ0NWqXGrib7A32Nv2T6nPMVinOaqQm7LuPYX1IpcNWoZSkQo6Wevsbo/s1600/Strtomov%C3%A1+kaplnka+1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZVuKG2XxPduEWssL3S5MrpjNUJQehBLkq5scQaRpU6z7bFeEd0kBBhzHX2IsYRX7ivTZQ55hUzjymdoGtFtIrZ0NWqXGrib7A32Nv2T6nPMVinOaqQm7LuPYX1IpcNWoZSkQo6Wevsbo/s1600/Strtomov%C3%A1+kaplnka+1.jpg" height="640" width="612" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Chotárska Madona v roku 2015 /foto Jozef Garaj/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"></b> </div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Kaplnky v plnej
kráse vydržali viac, ako 10 rokov a tak ma napadlo pomenovať ich , tá s Pannou
Máriou by sa mohla volať „<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Chotárska
Madona“</b> a kaplnka so srdcom Ježiša Krista, by sa mohla volať ako kaplnka <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„ Srdce Ježiša Kristapodľa Jozefa Vozára“ </b>Samozrejme,
že je to len návrh, ktorý sa dá veľmi jednoducho zmeniť.<br />
<br />
Vnuk autora kaplniek mi poslal niekoľko riadkov o ich autorovi, ktoré napísala Jolana Garajová, túto malú stať uverejňujem doslovne:<br />
<br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Autor “ Stromových kaplniek na Chotári<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>pri Novej Bani“ Jozef Vozár, sa 11.6.2014 dožil 80 rokov.</b>
</div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pracoval ako šofér v Komunálnych
službách v Novej Baňi. Prekonal ťažkú chorobu a dlhé roky bol na invalidnom
dôchodku. Spolu s manželkou vychoval šesť detí. Popri namáhavej práci doma
na hospodárstve sa venoval aj svojmu veľkému koníčku rezbárstvu. </div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Vyrezal množstvo <a href="https://www.blogger.com/null" name="_GoBack"></a>postavičiek
tematicky spojených s poľnohospodárstvom, ako dedinská mašinovačka,
kálanie dreva, pastierka husí atď. Zachytával vtipným spôsobom bežný život na
dedine napr. dve klebetnice na trhu, žena s opitým mužom na pleci, muzikantov
„Žňavovci“ atď. Ďalej vyrezal veľké množstvo betlehemov, krížov a kaplniek.
Svoju tvorbu vystavoval v Novobanskom múzeu. Pozývali ho na výstavy, ktoré
boli súčasťou rôznych kultúrnych podujatí. Rád spomína na svoje prvé dielo,
ktoré ako 12. ročný vytvoril pri pasení kravičky. Z lipového polienka
vystrúhal postavičku a jeho kamarát, ktorý tiež pásol kravu, preľaknutý
kričí na svoju mamu:“ Mama Jožo Vrchov vyrezal Krista na kríži“, a jeho
mama sa začala prežehnávať. Ja zase rada spomínam na tanečníkov, ktorí nám doma
tancovali nad murovaným šporákom. Čím viac hrial, tým rýchlejšie tancovali. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">A na záver musím poznamenať , že toto
krásne dielo vytvoril s dvoma prstami na pravej ruke. O ostatné
prišiel</b>, <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">keď spolu so sestrou Ankou,
ako osem ročný na sečkárni sekal slamu.</b> A keďže bol veľký šibal a vtipkár
nad všetky životné trampoty sa vedel povzniesť a toho drží až do dnešných
dní. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Prajeme ešte veľa plodných rokov,
aj keď dnes stružlinká už len zuby do hrabiel. </div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ešte na záver niečo o kaplnkách. Každá
z nich má pre jeho rodinu osobitý význam. Obraz Božského srdca Ježišovho
vytvoril z vďaky za svoje uzdravenie z ťažkej choroby. Vznikla okolo
roku 1978.Obraz Panny Márie Ružencovej, za uzdravenie dcéry Marie-1990 a obraz
Svätej Rodiny obetoval za svoju rodinu-1979.</div>
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-88083576267698686232015-01-25T07:22:00.003-08:002015-01-26T17:29:04.164-08:00Tavený čadič unikátny výrobok, ktorý sa vyrábal v 20. storočí v Novej Bani - odolnejší, ako oceľ<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ing. Jaroslav
Burjaniv</span></b><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">, bývalý pracovník Slovenských závodov technického skla Bratislava,
závod Nová Baňa</span><br />
<br />
<br />
<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqeWIesMmUAhpmo6yGNPhBq7xsVdKofL7zE1_zWSiZPhaZpDs6tl6KGHfSndfM2ZydPf_7nR7FQTf2YtpbHyheWYSr6fl-uT_w6znUkMoHiK2jSisiErEAZLztU7MA31z_DjFyzRGI7GM/s1600/Tav.+%C4%8Dadsi%C4%8D+00.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjqeWIesMmUAhpmo6yGNPhBq7xsVdKofL7zE1_zWSiZPhaZpDs6tl6KGHfSndfM2ZydPf_7nR7FQTf2YtpbHyheWYSr6fl-uT_w6znUkMoHiK2jSisiErEAZLztU7MA31z_DjFyzRGI7GM/s1600/Tav.+%C4%8Dadsi%C4%8D+00.JPG" height="480" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ťažba suroviny v lome na Brehoch (foto J. Burjaniv)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="margin-left: 54.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -36.0pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">I.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">KRÁTKA HISTÓRIA</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ľudia
si už dávnejšie všímali niektoré vlastnosti hornín, ako sú tvrdosť, oteruvzdornosť,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pevnosť v tlaku, chemická odolnosť. Prvé
pokusy s tavením hornín boli robené už 18. a 19. storočí. Francúz Fr.
Ribbé urobil prvé pokusy s tavením čadiča začiatkom 20. storočia. Podarilo
sa mu však získať len sklenú hmotu, ktorá nemala vlastnosti horniny. Prvé
čadičové výrobky, ktoré už mali kryštalickú štruktúru, vyrobili
v Kalenborne v Nemecku okolo roku 1925.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Podarilo sa im odliať dlaždice, rúry
a a niektoré jednoduché tvarovky. Tieto už mali vysokú oteruvzdornosť
a chemickú odolnosť.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>V tridsiatich
rokoch minulého storočia začali robiť pokusy s tavením hornín aj v Sovietskom
zväze pre nedostatok vhodných čadičov sa orientovali na tavenie iných
hornín. Ďalej robili pokusy s výrobou liateho čadiča aj v USA, ale
silný železiarsky priemysel ju ako možnú konkurenciu zlikvidoval už
v zárodku. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ako
to bolo v bývalom Československu ? Krátko po roku 1948 sa začal výskum
s tavením hornín <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vo Výskumnom
ústave sklárskom v Hradci Králové. O výskum liateho čadiča sa
zaslúžil predovšetkým RNDr. Ján Voldán. Boli vytypované dve lokality, kde sa
našiel vhodný čadič na tavenie. V Čechách to bola Stará Voda neďaleko
Mariánskych Lázní a na Slovensku Nová Baňa. Vtedy bolo rozhodnuté skláreň
v Novej Bani prebudovať na závod na<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>tavenie čadiča.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Takže už okolo
roku 1950 sa v Novej Bani začali postupne vyrábať technológiou, podobnou
taveniu sivej liatiny, odlievať do piesku dlaždice, tvarovky a jednoduché
odliatky.</span><br />
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVP56Rxkf4r-Ufo50Hq3CaxuIugMvTqVkyf56y2zVv8R-btxgY00FpOTN25iCPR2srkkWn0oVHyFtvTNiFrCJKwikd2JjNp_bWu8H7SFng0iaLDUnVUmBFffOVYq-SawogZlxD9rOPiKI/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+03.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVP56Rxkf4r-Ufo50Hq3CaxuIugMvTqVkyf56y2zVv8R-btxgY00FpOTN25iCPR2srkkWn0oVHyFtvTNiFrCJKwikd2JjNp_bWu8H7SFng0iaLDUnVUmBFffOVYq-SawogZlxD9rOPiKI/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+03.jpg" height="320" width="194" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Špeciálne odliatky</span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIm0eavROL14Nwa4H-Shk15-cCWpbTRcS7vBBmqvwbrckZNuTw1g4CirkosTdDktEqLbSAgmPYWsyBzT3sA52R3ZweMKYvG3g4vb3cdzIiVKC7sbeOWIKgMlgLn5yojA-P0JtvEzM4Uwk/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+02.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIm0eavROL14Nwa4H-Shk15-cCWpbTRcS7vBBmqvwbrckZNuTw1g4CirkosTdDktEqLbSAgmPYWsyBzT3sA52R3ZweMKYvG3g4vb3cdzIiVKC7sbeOWIKgMlgLn5yojA-P0JtvEzM4Uwk/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+02.jpg" height="320" width="312" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Dlaždice z odlievaného čadiča</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Novobanská skláreň bola organizačne po
znárodnení pričlenená pod podnik v Lednických Rovniach. Neskôr bol
vytvorený podnik Slovenské závody technického skla Bratislava. K nim bol
pričlenený aj závod Stará Voda.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjulL7X0scRhx7Mo6FJEySrENFWRjzpH3VaMfv86boswrrDNFBuYWAnaxRHUY67f8mQpL_K-KXo7SiWICo8QbnbuJzXpL6Da4Xj0DUNXxPfFEz0XVK6JYd3zaidJvafiehd2V0txuX47-w/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D04.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjulL7X0scRhx7Mo6FJEySrENFWRjzpH3VaMfv86boswrrDNFBuYWAnaxRHUY67f8mQpL_K-KXo7SiWICo8QbnbuJzXpL6Da4Xj0DUNXxPfFEz0XVK6JYd3zaidJvafiehd2V0txuX47-w/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D04.jpg" height="432" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Starý závod, bývalá skláreň, kde sa
začala výroba taveného čadiča. Dnes už neexistuje (foto J. Burjaniv)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>V náväznosti
na tavenie čadiča bola ďalším vývojom<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>technológia rozšírená o výrobu čadičovej vaty a spekaného čadiča.</span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="margin-left: 54.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -36.0pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">II.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">VLASTNOSTI VÝROBKOV
Z TAVENÉHO ČADIČA</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Výrobky z liateho čadiča, ktorý mal
kryštalickú štruktúru, majú vynikajúcu oteruvzdornosť, chemickú odolnosť
a pevnosť v tlaku. Použitie našli v elektrárňach, hutiach, baníctve,
koksovniach a chemickom priemysle. Čadič nahradil najkvalitnejšie legované
ocele a určitých prípadoch bola životnosť týchto výrobkov až 15 krát
dlhšia, ako oceľových. Takto nahradil <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tisícky<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>ton ocele a priniesol aj značné finančné úspory nielen v priamych
nákladoch, ale aj na údržbe. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjrQTZ3OXi-Wu3rUmCq_u0oMNFRzxXvD1__NKQQhU5c1oJ-SJvDJ2yJr_qdRyAQyZ6UC-EzjKSRIwfUVzy8AAyyxhuC95OhLcdPII6ZQ5bnK8H533eVYS6VX4vV55chLutDBp1Xk07IhQ/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+05.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjrQTZ3OXi-Wu3rUmCq_u0oMNFRzxXvD1__NKQQhU5c1oJ-SJvDJ2yJr_qdRyAQyZ6UC-EzjKSRIwfUVzy8AAyyxhuC95OhLcdPII6ZQ5bnK8H533eVYS6VX4vV55chLutDBp1Xk07IhQ/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+05.jpg" height="444" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zlievači pri taviacom agregáte (foto:
Alexander Garaj)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Neskôr
bola výroba v Novej Bani rozšírená o výrobky zo spiekaného čadiča.
Takéto výrobky sa používali ako trysky pieskovačov, ochrana čidiel teplomerov
v gumárenskom priemysle, rôzne vodítka nití v textilnom priemysle
a na iné výrobky, kde sa vyžadovala určitá presnosť, vysoká oteruvzdornosť,
či chemická odolnosť. Významnou vlastnosťou týchto výrobkov boli elektrické
izolačné vlastnosti. Táto výroba sa však zaviedla viac-menej len v rámci
vývoja. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Problém bol v tom, že kam
sa takéto výrobky dodali, mali takú dlhú životnosť, že len veľmi málo
prichádzalo k opakovanej výrobe. Výrobky prinášali prospech najmä
zákazníkom. </b>Podľa cenovej kalkulácie v socialistickom podniku, bola
takáto výroba pre výrobcu takmer zanedbateľná. Úžitková hodnota bola veľmi
vysoká, ale kalkulovaná cena smiešne nízka. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIXVkGc02PQ3l3x7dSRJ_nSQWdwJqwuzwPpmXAsYExJp-gcXbccudi1zdqL4PkW2Ye0elyRzrCokk2gIJu_30VJYbCzNEvfR3tsi0lGKWTJK6eU5cBeDDnszRVojvIYNu00rzW98g6Dps/s1600/Tav.%C4%8Dadi%C4%8D+06.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIXVkGc02PQ3l3x7dSRJ_nSQWdwJqwuzwPpmXAsYExJp-gcXbccudi1zdqL4PkW2Ye0elyRzrCokk2gIJu_30VJYbCzNEvfR3tsi0lGKWTJK6eU5cBeDDnszRVojvIYNu00rzW98g6Dps/s1600/Tav.%C4%8Dadi%C4%8D+06.JPG" height="462" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Spodná časť pece a prechod do
homogenizačného bubna (foto J. Burjaniv</span></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> </span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="margin-left: 54.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -36.0pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">III.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">TECHNOLÓGIA</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Čadič
pre novobanský závod sa doloval v lome v blízkosti obce Brehy, len
niekoľko 100 metrov od vlastného spracovateľského závodu. V lome sa čadič
drvil a aj triedil. Nalámaný kameň sa privážal do závodu. Tu sa tavil
v Siemens - Martinskej peci pri teplote 1300 až 1350°C. V peci sa
kúrilo plynom, ktorý sa vyrábal v generátore z uhlia. Po plynofikácii
celej oblasti sa v peci používal <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>zemný plyn. Po roztavení sa čadič dostával do
homogenizačného bubna kde sa udržiavala teplota 1180 až 1240°C.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Odtiaľ sa potom čadič nalieval do menších
nádob, ktoré zlievači prepravovali na závese <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>na koľajnici a potom už manuálne čadič
liali do pripravených pieskových foriem. Najčastejším výrobkom boli dlaždice.
Niektoré z nich mali zospodu drážkovanie, čo zlepšovalo zamurovanie
dlaždíc do špeciálnej malty. Takého odliatky potom postupovali
k chladiacej peci, kde sa naložili na liatinové rošty. V chladiacej
peci sa jednak vyrovnalo vnútorné pnutie, ale tu sa dokončila aj kryštalizácia
častí, ktoré sa pri liatí ochladili rýchlejšie a mali sklenú štruktúru
teda nevhodnú štruktúru. Na konci chladiacej pece sa výroky skontrolovali
a očistili od piesku, súčasne sa vyradili <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>výrobky, ktoré nemali správny rozmer, alebo na
nich ostala sklená hmota. Liatie si vyžadovalo od zlievačov zručnosť, lebo
podľa toho, koľko suroviny naliali do formy, taká bola hrúbka dlaždice.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtqpEH1k4QsEDiZ12n3SjaXkIwpb6ODJ833rPHsUyY05_ZzRXxu6Pymcr6CvW7kzYnf33_teniSV5l0bcyf7zyIpJIhE5M_pN0hU5ZPl5MVW2NHmGnS1TYq8fIy-PMikHhF9q64tR9p6k/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+07.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtqpEH1k4QsEDiZ12n3SjaXkIwpb6ODJ833rPHsUyY05_ZzRXxu6Pymcr6CvW7kzYnf33_teniSV5l0bcyf7zyIpJIhE5M_pN0hU5ZPl5MVW2NHmGnS1TYq8fIy-PMikHhF9q64tR9p6k/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+07.JPG" height="480" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ženy robia pieskové formy pre
odlievanie dlaždíc (foto J. Burjaniv)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Technológia
odlievania čadiča bola podobná, <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>odlievaniu výrobkov z liatiny, odlievali do
pieskových foriem.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7wMXbb6BC_GBo_csYoEsqw1cbzM_eG__qnv-WFXJk3uRSis78_SWZN6XJgcOQSUWW84EaNTeq4K6d786BpcWELKOaDyZWV-4h5oqAaLimg5IJQI8DLn3XT9oK-MTWafAzLC5NTTYqNW4/s1600/Tav.%C4%8Dadi%C4%8D+odlievanie.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7wMXbb6BC_GBo_csYoEsqw1cbzM_eG__qnv-WFXJk3uRSis78_SWZN6XJgcOQSUWW84EaNTeq4K6d786BpcWELKOaDyZWV-4h5oqAaLimg5IJQI8DLn3XT9oK-MTWafAzLC5NTTYqNW4/s1600/Tav.%C4%8Dadi%C4%8D+odlievanie.JPG" height="426" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Odlievanie do pripravených foriem</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Časom,
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bola vyvinutá technológia odlievania do
kovových foriem – kokíl. Táto výroba sa však v Novej Bani veľmi
neuchytila, lebo tunajší čadič ťažšie kryštalizoval. V Starej Vode v Čechách
sa vďaka k lepšej surovine darilo podstatne lacnejšie odlievať do kovových
foriem, ba veľmi dobre sa tam uchytila aj výroba čadičových rúr odstredivým
liatím.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYB51pysLZwZM0w8UFitHNN3K5wSxM_-4uxsBCADKE4LUuRAqzYfX7PX_kfUcf0XksN0sZnR5TegJsPn0cm9J49LoGinDPEH8frtx2S3DINpQguXk-NvKJEWwmh3kOMW2TQOXlYzvHaFw/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+09.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYB51pysLZwZM0w8UFitHNN3K5wSxM_-4uxsBCADKE4LUuRAqzYfX7PX_kfUcf0XksN0sZnR5TegJsPn0cm9J49LoGinDPEH8frtx2S3DINpQguXk-NvKJEWwmh3kOMW2TQOXlYzvHaFw/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+09.JPG" height="488" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kontrola kvality dlaždíc pri východe
z chladiacej pece (Foto J. Burjaniv)</span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>V Novej
Bani bol preto uskutočňovaný výskum pridávania rôznych prímesí
v homogenizačnej časti pece, čím sa mali vytvoriť jadrá pre lepšiu kryštalizáciu.
Podobne sa realizovali aj pokusy s riadením homogenizácie zmenou teplôt
pri homogenizácii. Robilo sa to najmä kvôli budovaniu nového závodu, ktorý sa
začal stavať v roku 1968. Tam mala byť linka na výrobky z liateho
čadiča modernou technológiou liatia do kovových foriem, umiestnených na kontinuálnom
odlievacom zariadení. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjnkBZPpK0YEZpbbmCjh1ou_CDbmCeQdYIWcDTmQUUk7mG-xL-wsgu-VLU9-gZbCGYaXlocjTSvGcap9wkknC9kGNxL1XD9tJN5-fCaCj2h5imod3kbrXgXYA9uM8uZmif3Ahi63B5UE4/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+10.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjnkBZPpK0YEZpbbmCjh1ou_CDbmCeQdYIWcDTmQUUk7mG-xL-wsgu-VLU9-gZbCGYaXlocjTSvGcap9wkknC9kGNxL1XD9tJN5-fCaCj2h5imod3kbrXgXYA9uM8uZmif3Ahi63B5UE4/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+10.JPG" height="500" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> Dlaždice vychádzajú z chladiacej
pece (foto j. Burjaniv)</span>s</td></tr>
</tbody></table>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggJ50OkoN9COgv3BpXSPp9knv341202xUatsHR3ggzm7IN5IlMvZ_ePe48S_YLMoeJ_HHGxid_X2azBGjLbTI3DX_xIcQQRnuilLCpqBveOY3tSKb21TRPPvXyCHYqGRZHHwbPPUjWfh0/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+0112.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggJ50OkoN9COgv3BpXSPp9knv341202xUatsHR3ggzm7IN5IlMvZ_ePe48S_YLMoeJ_HHGxid_X2azBGjLbTI3DX_xIcQQRnuilLCpqBveOY3tSKb21TRPPvXyCHYqGRZHHwbPPUjWfh0/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+0112.jpg" height="320" width="198" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> Tryska zo spekaného čadiča<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 35.4pt; text-align: justify; text-indent: -35.4pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Technológia
spiekaného čadiča:</span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Princíp
tejto v tom čase novej technológie spočíval v tom, že sa čadič odlial
do vody, kde získal sklenú štruktúru. Potom sa rozomlel na prášok
a pomiešal s parafínom. Takáto zmes sa po ohriatí vstrekla do formy.
Po stuhnutí a výlisok dal do vypaľovacej pece, kde po vypálení opäť získal
kryštalickú štruktúru. Takého výrobky mali opäť vlastnosti horniny najmä<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vysokú oteruvzdornosť. Táto výroba sa však
veľmi nerozšírila a výroba sa robila len v rámci vývoja. A to
najmä kvôli malým zákazkám. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6SB-I_LUOPdpBLEo_VwpA-Viq0S_3Op9oBK7dk6bRifQSow_x8rZK5FdE0a7v_LoW7aK2V2E8JNEcEJbtf4MBRhceXtQ-LtxNDYa5A6E9B4WGIxctECLbbuNOYY8rd-BQR5it0mJtU3A/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+0111.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6SB-I_LUOPdpBLEo_VwpA-Viq0S_3Op9oBK7dk6bRifQSow_x8rZK5FdE0a7v_LoW7aK2V2E8JNEcEJbtf4MBRhceXtQ-LtxNDYa5A6E9B4WGIxctECLbbuNOYY8rd-BQR5it0mJtU3A/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+0111.jpg" height="320" width="170" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tehliarsky tŕň sa vyrábal zo
spekaného čadiča</span></td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPyJlIx0D0tQCNAJS4Q3Bqlq6hkqq1Mv32S4h2qpUcYOL5124aPyYQM4SqR70AOyKXpalijWLNfJrVjPwM6R-IycCXXjoKcIUmAMKaVP14pBXY9kQsOIqo09aayCSikVQYEmClCJsG2fQ/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+11.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPyJlIx0D0tQCNAJS4Q3Bqlq6hkqq1Mv32S4h2qpUcYOL5124aPyYQM4SqR70AOyKXpalijWLNfJrVjPwM6R-IycCXXjoKcIUmAMKaVP14pBXY9kQsOIqo09aayCSikVQYEmClCJsG2fQ/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+11.JPG" height="480" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sklad výrobkov (foto J. Burjaniv)</span></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> </span></div>
<div class="Odsekzoznamu" style="margin-left: 54.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo1; text-align: justify; text-indent: -36.0pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">IV.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">UKONČENIE VÝROBY LIATEHO ČADIČA</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Problémy
okolo technológie odlievania do kovových foriem a asi aj zvýšený záujem
o výrobky z<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>nových tepelno -
izolačných materiálov, boli príčinou nižšieho záujmu o liaty čadič.
Priestory v novom závode, ktoré boli pôvodne určené pre liaty čadič, boli
nahradené výrobou tepelno-izolačných materiálov. Výroba bola ukončená aj v
„starom závode“, ktorý bol neskôr úplne odstránený. Zachovali sa len nejaké
výrobky, ktoré budú svedectvom o jedinečnej technológii tavenia čadiča
v Novej Bani. </span></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: Arial; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Dokonca ani v jedinom technickom múzeu
v Košiciach v expozícii hutníctva nie je ani len zmienka o tom,
že v Novej Bani existoval jediný závod na Slovensku, kde sa tavil čadič.
Nebola zdokumentovaná technológia a obávam sa, že sa nezachovali ani
dokumenty o tejto technológii. Možno len nejaké fotografie, väčšinou
v súkromných archívoch bývalých pracovníkov závodu.</span></b><br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitphhvauVpSAOlQnGxaNSxaEdhS5Z40GdKRksNGHn7_t-dKUp9FrHgkQmEkGenNOpmrC6E71_5XJgYN48kHzZoYCa7-eZ-Hrfu0E9gdTkXgultCJIShYTEbSwq7nVbuFHLA9lXmZ-BRA0/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+13.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEitphhvauVpSAOlQnGxaNSxaEdhS5Z40GdKRksNGHn7_t-dKUp9FrHgkQmEkGenNOpmrC6E71_5XJgYN48kHzZoYCa7-eZ-Hrfu0E9gdTkXgultCJIShYTEbSwq7nVbuFHLA9lXmZ-BRA0/s1600/Tav.+%C4%8Dadi%C4%8D+13.JPG" height="480" width="640" /></a>.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-48423185082747769922014-12-17T00:39:00.000-08:002014-12-17T00:46:23.642-08:00Z Novej Bane si odniesol do Francúzska vzorku „medenej" vody...<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;"></span></b>
</h1>
<br />
<div class="western">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;">
</span>Richard Kafka, Žiar nad Hronom</span></b></div>
<div class="western">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;">
</span>Marian Pavúk, Hliník nad Hronom</span></b></div>
<br />
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: normal;">Náš región, očaril <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>v roku 1728
francúzkeho <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>filozofa MONTESQUIEU - celým
menom Charles-Louis de Secondat, alebo Baron de La Brède et de Montesquieu
/1689-1775/, spolutvorcu idey deľby moci v štáte na zákonodarnú, výkonnú
a súdnu,</span><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;"></span>očaril ho najmä vyvinutým
baníctvom</span></h1>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7burm7hPu_9wjuuR1Y3xERsLTTy4n2quD0Qkv5hNtzzPMEQAVuPRzbjFTN5IgN3eJQ0H8CGUIAenlY_aoJ3O74_ASiFeNKxcRdG0DSC7o5dcjdv4u0VvhBgXFXhp6Ck2Bbn_h2oL_KJY/s1600/Montesquieu.+2+foto.png" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7burm7hPu_9wjuuR1Y3xERsLTTy4n2quD0Qkv5hNtzzPMEQAVuPRzbjFTN5IgN3eJQ0H8CGUIAenlY_aoJ3O74_ASiFeNKxcRdG0DSC7o5dcjdv4u0VvhBgXFXhp6Ck2Bbn_h2oL_KJY/s1600/Montesquieu.+2+foto.png" height="640" width="532" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Montesquieu</td></tr>
</tbody></table>
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; font-weight: normal;">Musí nám byť vzácne ak natrafíme na svetovo
uznávaného vedca, znalca politických a spoločenských pomerov, ktorého náš
región zaujal a tento zanechal potom po sebe výroky, ktoré dávali svetu
signály o ľuďoch žijúcich napríklad vo Vyhniach, Kremnici, Banskej
Štiavnici alebo v Novej Bani. Samozrejme, že takýto človek musel byť veľmi
dobre materiálne <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>zabezpečený
a Montesquieu takýmto bezosporu bol. Narodil sa do bohatej šľachtickej
rodiny a vyštudoval najprestížnejšie francúzske školy. Po strýkovi zdedil
šľachtický titul a stal sa členom parlamentu v Bordeaaux.</span>
</h1>
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> <span style="font-size: small;"> </span></span></span><span style="font-size: small; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">.V Montesquienovi však
víťazilo presvedčenie, že musí zistiť, ako<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>funguje spoločenský systém v iných kútoch Európy. V roku 1725 opustil
parlament a svoj majetok ešte zvýšil. Keď ho o tri roky neskôr zvolili za člena
Francúzskej akadémie, nedržalo ho doma už nič.</span></h1>
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<span style="font-size: small;">
<span style="font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-bidi-font-style: italic;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Cez
fiktívne listy cudzinca z Francúzska opísal absurdity absolutistického
zriadenia. A tak išiel do Anglicka, ktoré považoval za politicky
najvyspelejšie, lebo už v tom čase <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>malo oddelenú zákonodarnú a výkonnú moc. Na
ceste po Európe nevynechal ani Taliansko, Holandsko či Rakúsko</span></span><i>.</i></span></h1>
<h1 style="margin-left: 0cm;">
<i><span style="font-size: 12.0pt;">Hoci Uhorsko malo
vtedy povesť zaostalejšej časti Európy, Mostesquieu sa mu nevyhol. Filozof z
Bordeaux prišiel do Uhorska skúmať miestnu politiku. </span></i><span style="font-size: 12.0pt; font-weight: normal;"></span></h1>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<span style="font-style: normal;">Keď
zavítal do vtedajšieho Prešporku a dnešnej Bratislavy, písal sa rok 1728,
nebolo to len preto, že v 18. storočí to patrilo k protokolu pri návšteve
Viedne, ale ako napísal v jednom zo svojich listov : „</span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Chcem navštíviť Uhorsko, lebo kedysi všetky
štáty boli také, ako je ono teraz, a ja chcem poznať mravy našich otcov,</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">“</span></b></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<span style="font-style: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Možné je aj to, že francúzsky osvietenec
prišiel na pozvanie svojho slovenského súčasníka. Mateja Bella, ktorý bol od
neho starší len o päť rokov.</span></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Teraz niekoľko dojmov z našej
krajiny, ako ich popísal francúzsky filozof:</b><br />
-„<i>Bol som 12 dní v Prešporku</i>,“ napísal Montesquieu v jednom zo
svojich listov. Zaujali ma dve veci - rokovanie Uhorského snemu a miestne víno.<br />
<div class="western">
<span style="font-style: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>- Jeden deň si pozrel <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>zasadnutie snemu, na druhý deň pil víno s
belehradským biskupom Nádašdym. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„</b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Ustavične ma nútil pripíjať na zdravie, až
sme sa spolu opili</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">,“</span></b><span style="font-style: normal;"> napísal
Montesquieu v liste. Nádašdy ho toľko pozýval do Belehradu na svoje kone, ktoré
ho nebudú stáť „</span>ani denár<span style="font-style: normal;">“, až to mladý
filozof nevydržal. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„</b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vaša reverencia tak veľmi pije, že</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">ma urobí nešťastným hneď prvý deň</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">,“</span></b><span style="font-style: normal;"> odvetil biskupovi a odišiel do Kremnice.</span></div>
<div class="western">
<span style="font-style: normal;">- Keď potom z Prešporku
utiekol pred Nádašdym do Kremnice, namieril si to na miesta, ktoré územie
Slovenska preslávili najviac. Do baní. Počas takmer mesiac dlhého pobytu v Uhorsku
Montesquieu videl niekoľko baníckych <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>miest
vrátane Banskej Štiavnice. Nakoniec tu vznikla <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>o 35 rokov neskôr vznikla prvá banská vysoká
škola v Európe. Je veľmi pravdepodobné, že navštívil aj kúpele pri Banskej
Štiavnici. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„</b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Voda z týchto studni má takú</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">vlastnosť, že ak do</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">nej vložíme železo, po určitom čase
vytiahneme meď,</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">“</span></b><span style="font-style: normal;"> opísal
návštevu v Novej Bani. Keď opúšťal Slovensko, niesol si so sebou aj trochu <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">„</b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">medenej</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">“ vody z Novej Bane.</span></b><span style="font-style: normal;"> Čo vzal, vrátil stonásobne. V demokratickej ústave,
ktorú dnes používame. </span></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">Teraz niekoľko slov o možno najdôležitejšej
etape jeho života</span></b><span style="font-style: normal;"> :</span></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<span style="font-style: normal;">O
tri roky neskôr sa Montesquieu vrátil do Francúzska a začal mu zlyhávať
zrak. <span style="text-transform: uppercase;">A</span> tak sa a možno preto
pustil do svojho najdôležitejšieho diela, </span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Ducha zákonov</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">.</span></b><span style="font-style: normal;"> Vyšlo
ešte pred jeho smrťou v roku 1755, netrvalo však dlho a Vatikán ho zaradil na
index.</span></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<span style="font-style: normal;">V
spisoch </span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Duch zákonov</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;"> a </span>Perzské
listy</b><span style="font-style: normal;"> Montesquieu zdôvodňoval, že panovník
musí úplne rešpektovať zákony schválené parlamentom a činnosť sudcov musí byť
celkom nezávislá. V opačnom prípade panuje nesloboda.</span></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">Jeho vplyv sa nezmenšil ba práve naopak
len <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>po sto rokoch <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>po Montesquieuovom narodení začala fungovať
federálna vláda amerických štátov podlá ústavy inšpirovanej Duchom zákonov. Za
najslobodnejšie zriadenie kniha označuje také, kde sú výkonná, zákonodarná a
súdna moc prísne oddelené.</span></b></div>
<div class="western" style="text-indent: 14.2pt;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="_GoBack"></a><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-style: normal;">Montesquieu
sa tak stal otcom teórie o deľbe moci v štáte a americká ústava vzorom pre
desiatky ústav po nej. Medzi ne sa v roku 1920 zaradila aj československá ústava
a po nej v roku 1992 aj naša slovenská.</span></b></div>
<div class="western">
<br /></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-16097041816338658902014-09-07T01:01:00.001-07:002014-10-22T12:38:34.877-07:00Rudniansky vodopád<div align="JUSTIFY" style="margin-bottom: 0cm;">
<span style="font-size: small;">
</span>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSJIW849XMWZnLBipCqoN7hvO6gf-cAcUMJgtNj6hEInnO8Af7i2sSFAo1666iRXqlbgbVAQW1Ad2jGYnU-SWrQd1FucWUPXI7MHsvdVayI_5OyfD2w7pH-gtJXGzZHxVN6N2y7BJkPmg/s1600/Rudniansk%C3%BD+vodop%C3%A1d+2+014.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSJIW849XMWZnLBipCqoN7hvO6gf-cAcUMJgtNj6hEInnO8Af7i2sSFAo1666iRXqlbgbVAQW1Ad2jGYnU-SWrQd1FucWUPXI7MHsvdVayI_5OyfD2w7pH-gtJXGzZHxVN6N2y7BJkPmg/s1600/Rudniansk%C3%BD+vodop%C3%A1d+2+014.jpg" height="480" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: small;">Rudnianský vodopád</span><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<span style="font-size: small;"><b>Tento článok pripravil pre tento blog o Novej Bani a okolí Ján Kováčik</b></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="font-size: small;"><br /></span></div>
<span style="font-size: small;"><br /></span></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<h2 align="JUSTIFY" class="western">
<span style="font-size: small;">
<span style="font-weight: normal;">K pomerne málo
známym prírodným zaujímavostiam regiónu Stredného Pohronia
patrí Rudniansky vodopád. <span style="color: black;">Je
jediným chráneným vodopádom v Štiavnických vrchoch. Jeho výška
je asi 4 m a vznikol pri tektonickom zlome. Tvorí ho viacero
prúdov, obtekajúcich skalu, ktoré v zime vytvárajú nádhernú
cencúľovú výzdobu. V roku 1995 bol vyhlásený za prírodnú
pamiatku. Nachádza sa na hornom toku Rudnianskeho potoka. Je
dostupný po neoficiálnej asfaltovej ceste z Rudna nad Hronom
Rudnianskou dolinou do Uhlísk, asi 5 km nad obcou. Síce sa nachádza
hneď pri ceste, ale je ukrytý za zákrutou, preto je ho pomerne
ťažké nájsť.</span></span></span></h2>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPMgW8YVtN9EN8wjV6fTYF2V6ZP2QJoRYVsWxl3A2tYftFIrYTzmFHKo4SaQIoOZEwvcK9H-wHD-91w9GU_OTAfwSJCh_X0pati4tFJxH4V9Mz7KwhL_D-ygr6wsujWKkR3v-_z76vg7g/s1600/Rudniansk%C3%BD+vodop%C3%A1d+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgPMgW8YVtN9EN8wjV6fTYF2V6ZP2QJoRYVsWxl3A2tYftFIrYTzmFHKo4SaQIoOZEwvcK9H-wHD-91w9GU_OTAfwSJCh_X0pati4tFJxH4V9Mz7KwhL_D-ygr6wsujWKkR3v-_z76vg7g/s1600/Rudniansk%C3%BD+vodop%C3%A1d+2.jpg" height="640" width="478" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Krása Rudnianského vodopádu sa mení podľa ročného obdobia</td></tr>
</tbody></table>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-36348229406444689592014-07-20T02:28:00.000-07:002014-07-22T14:30:56.022-07:00Prírodná rezervácia KLÍČA pri Hronskom Beňadiku jedno z veľmi významných zachovalých chránených území na Slovensku<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgF6c4YSfkLoLXPjHys-9gDKJ8W5GpoUFFj47g0dv4_lnPrkRyWvFPkQr73S6DYH0HWBL31mZvvPf5bN09PVIu0kOZHsZK70fUjta7ExiHrW8A4AD9wdA21lx894r_CqCdeheZc9Yao47s/s1600/_Poniklec+ve%C4%BEk%C3%BD.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgF6c4YSfkLoLXPjHys-9gDKJ8W5GpoUFFj47g0dv4_lnPrkRyWvFPkQr73S6DYH0HWBL31mZvvPf5bN09PVIu0kOZHsZK70fUjta7ExiHrW8A4AD9wdA21lx894r_CqCdeheZc9Yao47s/s1600/_Poniklec+ve%C4%BEk%C3%BD.JPG" height="262" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Poniklec veľkokvetý</td></tr>
</tbody></table>
<b>Prírodná rezervácia Klíča sa nachádza v katastrálnom území obce Hronský Beňadik a zaberá južné svahy kóty Klíča /430 metrov nad morom/, je to vlastne úbočie na pravej strane starej cesty z Novej Bane do Hronského Beňadika, začína sa pri dnes už moderne vybudovanej križovatke a zaberá rozlohu 5,70 hektárov. Za prírodnú rezerváciu bola táto oblasť vyhlásená v roku 1973.</b><br />
Patrí k územiam, ktoré poskytujú ochranu teplomilným spoločenstvám rastlín a živočíchov, vlastne tvoria severnú hranicu rozšírenia unikátnych rastlín a živočíchov. Vegetačný kryt tvoria z dvoch tretín lesy a jedna tretina pripadá na lesostepy. Lesné jedince tvoria duby /zimný, cérový/, hrab a lipa malolistá, ďalej je to javor, hloch, vtáčí zob a svíb krvavý.<br />
Najvzácnejšie sú však kvetné druhy medzi ktoré patria kavyľ /Ivanov, tenkolistý/,, ale najmä poniklec veľkokvetý, zimozeleň menšia, zvonček veľkoklasý, a nátržník skalný.<br />
Bohatý je aj výskyt fauny uvádza sa výskyt 37 druhov chrobákov, 26 druhov motýľov, rôznych vtákov tu bolo zaznamenaných 26 druhov.Z plazov si našu pozornosť zaslúži výskyt jašterice zelenej, slepúcha lámavého, a užovky stromovej.<br />
<b>Najväčším nebezpečím pre túto prírodnú rezerváciu /ako som už uviedol slovenského významu/ je jej zarastanie nepôvodnými drevinami.</b><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5gJkeeBx2ybj57ree6S4O9UzxsnAsQjbFjra9NBH-MMxQfgClwRUkL_1YQ2PoC54Zc7HmI5MkhnpGB-to8uYdQqy2jnE5wWrp_Skh5sB9_DhtmGaId5MZTHHb1zOc1KpKmeJZfknQ7ns/s1600/P1010528.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5gJkeeBx2ybj57ree6S4O9UzxsnAsQjbFjra9NBH-MMxQfgClwRUkL_1YQ2PoC54Zc7HmI5MkhnpGB-to8uYdQqy2jnE5wWrp_Skh5sB9_DhtmGaId5MZTHHb1zOc1KpKmeJZfknQ7ns/s1600/P1010528.JPG" height="480" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ešte raz Poniklec veľkokvetý</td></tr>
</tbody></table>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-3557447683534047282014-07-10T14:51:00.005-07:002014-07-10T14:51:50.842-07:00 Dievčia skala pri Orovnici<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><br /></b></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje50xcmxe0gNSA5XxzX9NEkCpKddILVMQgFs5hsPI4-doLGmqoxIvrKFwTwDjjtk9XOoHBDCQ7y4f0mOUXl_dmjjxYKajlwTS7q-Rakz85FoP_lFzVx8glQJMUo14y0bzt3VgOaMv7VDE/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+diev%C4%8Dia+skala.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEje50xcmxe0gNSA5XxzX9NEkCpKddILVMQgFs5hsPI4-doLGmqoxIvrKFwTwDjjtk9XOoHBDCQ7y4f0mOUXl_dmjjxYKajlwTS7q-Rakz85FoP_lFzVx8glQJMUo14y0bzt3VgOaMv7VDE/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+diev%C4%8Dia+skala.JPG" height="640" width="454" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Dievčia skala</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Nad starou štátnou
cestou medzi Novou Baňou a Orovnicou sa vypína bralo-sopečný útvar akási
kamenná homola. Nejedná sa o nejaký<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>geologický super unikát v sopečnom pohorí, no poloha, ktorá tomuto
útvaru zabezpečuje dobrú viditeľnosť zo starej ale aj novej štvorprúdovej cesty
medzi Novou Baňou a Orovnicou vzbudzuje záujem a tak si zaslúži našu
pozornosť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">V troch
štvrtinách tejto skaly je kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii. Skala
sa nazýva <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Dievča skala</b>
a existuje niekoľko povestí o tom, ako tento názov vznikol. Keby sme
chceli názov hodnotiť racionálne, asi by sme prišli k záveru, že dve
základné povesti majú rovnaký princíp – dievča bolo prinútené skočiť
zo skaly pre niekoho, na kom mu mimoriadne záležalo. V jednom prípade
bolo treba skokom z vrcholu skaly zachrániť svojho milého
a v druhom prípade svojho brata.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">V každom prípade
sa skok podaril a dievča aj jej brat, alebo milý sa zachránili.
Pravdepodobne preto že<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>malo široké
a bohaté sukne, ktoré pri nosení krojov neboli ničím výnimočným vytvoril
sa padákový efekt. Úspešným skokom sa zachránila<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>aj osoba, na ktorej jej záležalo. Samozrejme,
že racionalizovať povesti je veľmi ťažké, a tak v jednom prípade
zachránila sestra svojho brata z vojska, ktoré ho odviedlo do boja
a v ďalšej povesti zachránila milá svojho milého tak isto pred
odvedením do vojny. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Nech je však povesť akákoľvek, Dievča skala je tu
a veľmi dobre zapadá do scenérie rieky Hron.</span></b></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-59260085730659472282014-07-03T01:44:00.000-07:002014-07-20T03:51:38.851-07:00Nová Baňa s viac ako 500 ročnou tradíciou výroby skla<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Možno sa vám bude zdať
titulok článku prehnaný, ale v okolí Novej Bane sa skutočne začala písať
história slovenského sklárstva. Spomeňme len pravdepodobne najstaršiu skláreň
na Slovensku. Dokument z roku 1550 hovorí o majiteľovi sklárne
v <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Sklených Tepliciach</b>, ktorý
ponúkajúc svoj majetok na predaj, píše: „Na pozemku je aj skláreň, ktorá už 220
rokov vyrába sklenené výrobky pre banské mestá Banskú Štiavnicu
a Kremnicu.“ Z tohto zápisu sa dá usudzovať, že skláreň tu bola už
okolo roku 1330 a jej existencia musela byť podmienená potrebami bohatých
miest, ale najmä rozvinutej banskej činnosti. O zániku sklárne ani
o jej činnosti sa veľa nevie, ale spomínajú ju aj niektorí zahraniční cestovatelia.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">O existencii inej
sklárne v našom regióne je však aj písomný záznam. Podľa listiny
Turčianskeho konventu z júla 1360 ju založil Peter Glaser v obci
Sklené pri Kremnici. Podľa zakladateľa sklárne sa aj obec volala <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Glaserhau.</b></span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjo4Cb3-7ZEyBeW3_ruNqMg1ZASncMljyEoF1b7HkHyE0PqyyAIIoxT_DhYZnmPq5MUsfRHTqMpcozevxKc4HiwfrVtmhKeeyF6u0XwzesQ9aaI7hbU4oP9IyHBFAwUufnp2NWRHDZE4HA/s1600/_agricila+2+sklarstvo.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjo4Cb3-7ZEyBeW3_ruNqMg1ZASncMljyEoF1b7HkHyE0PqyyAIIoxT_DhYZnmPq5MUsfRHTqMpcozevxKc4HiwfrVtmhKeeyF6u0XwzesQ9aaI7hbU4oP9IyHBFAwUufnp2NWRHDZE4HA/s1600/_agricila+2+sklarstvo.JPG" height="640" width="366" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Takto videl sklársku technológiu Georgius Agricola, ktorý o návšteve našich krajín vydal v roku 1555 dielo " Dvanásť kníh o baníctve a hutvíctve a takto si môžeme predstaviť aj prácu v našich sklárňach</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Založenie tretej sklárne na Slovensku súvisí
podľa historika Alexandra Zrebeného s intezifikáciou banskej činnosti.
Štiavnická banská komora v súvislosti so vzrastom baníckej činnosti
potrebovala zvýšené množstvá chemického skla, a tak banský erár podpísal
4. júna 1630 zmluvou so sliezskym sklárskym majstrom Michalom Ulmbom
o vybudovaní sklárne pri Novej Bani v lokalite, ktorá sa dnes volá <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Stará Huta</b>. Táto oblasť bola veľmi
bohatá na lesy, čo bolo podmienkou na sklársku výrobu. Skláreň bola veľmi
úspešná, kvalita jej skla bola najlepšia v širokom okolí. Tabuľové sklo
z tejto sklárne sa predávalo v Budapešti, Viedni a Sedmohradsku.
Lesov však postupne ubúdalo, navyše bola pri <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Žarnovici vybudovaná strieborná huta, ktorá
rovnako spotrebovávala drevo, a tak Banská komora v roku 1760
rozhodla, že skláreň zruší. Presťahovala ju do Sihly pri Brezne, do oblasti
bohatej na lesy. Tu sa potom začala slávna história malohontských sklární.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Už v roku 1793
zaznamenávame prvé písomné zmienky o sklární v <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Kľakovskej doline</b> pri <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Novej
Lehote</b>. Skláreň bola majetkom banskobystrického biskupstva – panstvo Sväžý
Kríž nad Hronom. Vyrábala tabuľové a úžitkové duté sklo. Pracovalo tu
a žilo 63 dospelých a 19 mladistvých osôb. V roku 1822 táto
skláreň zhorela a nová bola vybudovaná v doline. Spomenuté sklárne si
vyrábali všetky suroviny potrebné na produkciu. Ťažili a drvili kremeň,
z popola vyrábali tavidlo a salajku. O sklárňach vypovedá bohatý
sumár informácií. Rovnako aj o tom, kto si skláreň od biskupstva
prenajímal, kto v nej akú prácu vykonával a aký bol sortiment
výrobkov. Skláreň vyrábala aj brúsené sklo. Zanikla pred rokom 1886.
V tomto roku bol vo verejnej dražbe celý jej inventár rozpredaný. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Je to jedna z mála sklární,
o ktorej existujú historické dokumenty v slovenskom jazyku.</b></span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdwq0PRAqgCp1zzDc0NW9fRyFg4qRhqIU8D_Pyrc92ao1UIIsW1wagsppibOIgYmKXnUZh7ypI0oix4hicgl_gpd-rhQZH2uVafJIfYp-AFEVpKcKGIWoNDgX7kmHKbIdv3UExRw7d5kE/s1600/Liekovka+zNovej+BaneP1060658.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdwq0PRAqgCp1zzDc0NW9fRyFg4qRhqIU8D_Pyrc92ao1UIIsW1wagsppibOIgYmKXnUZh7ypI0oix4hicgl_gpd-rhQZH2uVafJIfYp-AFEVpKcKGIWoNDgX7kmHKbIdv3UExRw7d5kE/s1600/Liekovka+zNovej+BaneP1060658.JPG" height="640" width="326" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Liekovka pre lekáreň vo SV. Kríži nad Hronom /podľa experta J. Žiláka/ liekovka bola vyrobená v Rudne nad Hronom, má maďarský nápis Lekáreň u zlatého leva Hronský sv. Kríž</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">V roku 1872
vznikla skláreň na výrobu dutého skla v Rudne nad Hronom. Vyrábali sa tu
všetky druhy dutého skla. Teda sklo krištáľové, brúsené, lepené, krčmárske
sklo, lampy, rôzne druhy úžitkového skla, ale aj rôzne ťažidlá a lekárske
sklo. Skláreň mala skutočne veľmi široký sortiment. Zaujímavosťou je, že mala
vybudovanú aj malú vodnú elektráreň, hlavne na osvetlenie výrobných priestorov
a bytu majiteľa. Skláreň pracovala do roku 1922, keď zanikla, možno ako
následok úmrtia majiteľa, 42-ročného Vincenta Ružičku.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6Y4sqL1CtbM6PDaoYJ4sslvhSCECN402l2pPtKdkRENiG_JjZX_pZK7ZPmiiVRgzItqA4xUVvHNEeeF9hT4VuQ10cYy7YkWRH7vpFb9AfqO76rTUsf3U3vmcYNySIiyPGwBvvD4m0B7w/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+skl%C3%A1re%C5%88+Rudno.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6Y4sqL1CtbM6PDaoYJ4sslvhSCECN402l2pPtKdkRENiG_JjZX_pZK7ZPmiiVRgzItqA4xUVvHNEeeF9hT4VuQ10cYy7YkWRH7vpFb9AfqO76rTUsf3U3vmcYNySIiyPGwBvvD4m0B7w/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+skl%C3%A1re%C5%88+Rudno.JPG" height="404" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na skláreň na Rudne nad Hronom</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Môžeme spomenúť aj sklárne, ktoré vznikli v širšom
okolí, ako skláreň v Čaradiciach (1805), Obyckej Hute (1711), Kľačanoch
(1903). Tieto nenadobudli väčší význam a chýba aj ich podrobnejší
historický výskum</span></b><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">Sklárska výroba však <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>regióne Novej Bane nezanikla. Ján Gopfert
získal dedičský podiel od majiteľky sklárne v Rudne nad Hronom, vdovy
Ružičkovej, a rozhodol sa tieto financie investovať do vybudovania novej
sklárne v <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Novej Bani</b>.
V roku 1907 začal s výstavbou a už 20. mája 1908 skláreň
pracovala. Vyrábala úžitkové sklo, brúsené, lisované, obalové a lekárnické
sklo. Na začiatku tu pracovalo 57 sklárskych majstrov, fúkačov a brusičov.
Išlo o ručnú a namáhavú prácu. Skláreň prechádzala ťažkým obdobiami
svetových vojen a hospodárskych kríz, ktoré ju na kratšie obdobia
vyraďovali z prevádzky. Okolo roku 1920 zamestnávala 157 robotníkov.
V tomto období vybudovali aj 10 bytov pre robotníkov sklárne. Bolo to
neskutočne ťažké obdobie, keď sa obdobia krízy striedali s obdobiami akej
takej prosperity. Navyše v tomto období sa konali dve svetové vojny, ktoré
vývoj veľmi nepriaznivo ovplyvnili. Len pre zaujímavosť by som si dovolil
uviesť aj takú záchrannú akciu na obnovenie činnosti sklárne, keď tu bolo v roku
1937 založené družstvo „Tabuľa“, ktoré bolo súčasťou družstva v Kokave nad
Rimavicou, kde sa to stalo márnou snahou o obnovenie sklárstva.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqffHLQ3o0V7saq7uWYDFi2u8kMiW2LykRo2TIFXrQX5zyjz15MRjlmkvPHLGFIT1f0DKRlVth7ji3KaJCvNp2g7PqoY9u0WKgPFnqvAYrhBbjA3WOUlDjrQOT6Peghl-3utY2oeWuekE/s1600/n+ova+bana+1921.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqffHLQ3o0V7saq7uWYDFi2u8kMiW2LykRo2TIFXrQX5zyjz15MRjlmkvPHLGFIT1f0DKRlVth7ji3KaJCvNp2g7PqoY9u0WKgPFnqvAYrhBbjA3WOUlDjrQOT6Peghl-3utY2oeWuekE/s1600/n+ova+bana+1921.jpg" height="414" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na skláreň v roku 1921</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">V roku 1948 bola
skláreň znárodnená a roku 1950 sa začalo spracovávanie čadiča
z miestnych zdrojov. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Typicky
sklárska výroba tu pretrvala do roku 1954 a to je tých viac ako 500 rokov
/ od začiatku výroby v Starej Hute v roku 1630/.</b><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Výrobu z taveného čadiča zvládli novobanskí
sklári do roku 1951 a už o rok začali vyrábať produkty
z taveného čadiča odlievaním a lisovaním čadičového prášku a jeho
následným spekaním tzv. spekaný čadič. V roku 1954 sa začala výroba výrobkov
z čadičového vlákna. Transformáciou výroby novobanskej sklárne sa skončila
typická sklárska výroba v našom regióne. Jej priamym pokračovaním je
Izomat v Novej Bani. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqhv0TS4vBHpobam_4SVktd8xMQ6TIGZWtTMybMTyzWazaP5hy2h_o4P2WSxdxhHOip4dtyfIzhrmX-xzmCHafUnDn7pUQ796C90uGlEahN64D2S4Fj8rme8rp8YAYpEd8MpwOqBacRfY/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+skl%C3%A1re%C5%88+hala.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqhv0TS4vBHpobam_4SVktd8xMQ6TIGZWtTMybMTyzWazaP5hy2h_o4P2WSxdxhHOip4dtyfIzhrmX-xzmCHafUnDn7pUQ796C90uGlEahN64D2S4Fj8rme8rp8YAYpEd8MpwOqBacRfY/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+skl%C3%A1re%C5%88+hala.JPG" height="440" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na sklársku halu, v ktorej sa začali odlievať čadičové výrobky</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"> </span></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-4157705229124908952014-06-26T09:21:00.001-07:002014-07-19T12:10:55.090-07:00Slovenský čínsky múr sa začína alebo končí pri Orovnici<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><i><span style="font-family: "Times New Roman";"><br /></span></i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Je to vlastne dobrý
námet pre dlhšie trvajúci výlet po „slovenskom čínskom múre“ od Orovnici až po
Dunaj.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Historici diskutujú
o rôznych teóriách, prečo vlastne vznikol val tiahnúci sa od Dunaja pozdĺž
západného brehu rieky Hron a Ipeľ až k Sitnu. Pritom je zaujímavé, že
val je najlepšie viditeľný v lesoch. Mimo lesov bol val obyčajne rozrušený
intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. <b>Jedným
z miest, kde je dobre viditeľný v lesoch, je Orovnica, kde túto
lokalitu nazývajú turecké valy.</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Vráťme sa však
k teóriám, prečo tento val vznikol – jedna hovorí, že je to hraničný val
z doby bronzovej, ďalšia, že ide o pevnostný systém Keltov, Dákov
alebo Rimanov. Tiež existuje názor, že sú to pozostatky avarských Hrinkov zo 7.
– 8. storočia alebo opevnené hranice Veľkej Moravy, ale nechýba ani teória
o tom, že ide o hranice uhorského a poľského štátu. <b>Teórii je dosť, no skutočnosťou je,
a v tom sa vedci zhodujú, že na vybudovanie takéhoto rozsiahleho
diela sa musel zúčastniť<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikvQvpuQEb18gvwF6EKIciXYnNyuTZy8rDmOykhfm_7xHJLsEGLFbcI_yyCemhuIQjhzT2g2e_vLY9YgBx_TY4H7KS1uHbsb5b7sRYYggU6fWUbFROyhhMZgNGVENW1e0g3l-vJb7OW6I/s1600/_Orovnica+turec.+valy.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikvQvpuQEb18gvwF6EKIciXYnNyuTZy8rDmOykhfm_7xHJLsEGLFbcI_yyCemhuIQjhzT2g2e_vLY9YgBx_TY4H7KS1uHbsb5b7sRYYggU6fWUbFROyhhMZgNGVENW1e0g3l-vJb7OW6I/s1600/_Orovnica+turec.+valy.JPG" height="534" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><b>Situačný plán tureckých valov pri Orovnici</b></td></tr>
</tbody></table>
veľký počet pracovníkov pri veľmi dobrej organizácii
práce.</b> Hoci sa archeológovia venujú skúmaniu valu niekoľko desiatok rokov,
k uspokojivému výsledku ešte nedospeli.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Prieskumy ukázali, že
samotný val zrejme v miestach, kde je minimálne poškodený, je zložený
z ílovitej zeminy, na spodku 13 až 15 metrov široký a jeho výška
mohla byť tri až štyri metre. Obranná účinnosť valu bola zvýšená drevenými
hradbami z dubového dreva tak, že sa výška valu zvýšila na 5 – 6 metrov.
Ďalej boli okolo valu vykopané priekopy, ktoré mali hĺbku do dvoch metrov , čím
sa efektívna výška valu zvyšovala.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Pri archeologických
vykopávkach boli v reze valu nájdené
aj rôzne praveké nálezy ako úlomky keramiky, kremencové odštepky, zlomky
plochých nástrojov – motýk, sekier, a pod. Pri výskume a prekopaní
valu sa zistilo, že tento je vytvorený z červenej vypálenej hliny –
tehloviny, a preto sa nazýva aj spečený val.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Zaujímavosťou je, že
tento val voľne nadväzuje na podobné valy v Maďarsku, v bývalej
Juhoslávii a v Rumunsku, a tak sa najnovšie predpokladá, že
tento systém slúžil v 4. storočí nášho letopočtu na zabránenie vstupu
jazdeckých nomádskych kmeňov, najmä Húnov na chránené územia. Podľa týchto
predpokladov sa spojili a valy vybudovali Rimania v spojení so stredoeurópskymi
kmeňmi Sarmatov a Kvádov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Asi by to stálo za to
prejsť ho celý, bola by to zaujímavá turistická atrakcia.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5NY1iXyYo8-dDRV68G0cKgsN6sDYyb3iZxg6XfLHPQWMes3hfxymmmehQJbk3yxXrQTXdhBSW-WH52sIhw6s6dg8f3dUXeCh8QmgOZ1TDMaXNwF4NOGsTWKq-EiUUhED8UyZOX805Y24/s1600/_%C5%BDemberovsk%C3%BD+val+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi5NY1iXyYo8-dDRV68G0cKgsN6sDYyb3iZxg6XfLHPQWMes3hfxymmmehQJbk3yxXrQTXdhBSW-WH52sIhw6s6dg8f3dUXeCh8QmgOZ1TDMaXNwF4NOGsTWKq-EiUUhED8UyZOX805Y24/s1600/_%C5%BDemberovsk%C3%BD+val+1.JPG" height="402" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Takto vyzerá val pri Žemberovciach v Levickom okrese</td></tr>
</tbody></table>
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-15112962398373696002014-06-18T08:12:00.002-07:002014-07-20T01:49:52.369-07:00 Od Partizánskej chaty na Vtáčnik<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia9FkAvU8huzqR8S56MsiuCcCz1O4eRHhyphenhyphen-HflOfeEge20FtsA6dIEyOTEjB1g8VIsRl49tfkjsKLIvDEQeXwfHrgIlss2od4F_AxuX-4AMv0pC-kDn_zB-FohUxg4dSnKXOfvpFP5Ai8/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+1+Kl%25C3%25A1%25C5%25A1t.+skala.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEia9FkAvU8huzqR8S56MsiuCcCz1O4eRHhyphenhyphen-HflOfeEge20FtsA6dIEyOTEjB1g8VIsRl49tfkjsKLIvDEQeXwfHrgIlss2od4F_AxuX-4AMv0pC-kDn_zB-FohUxg4dSnKXOfvpFP5Ai8/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+1+Kl%25C3%25A1%25C5%25A1t.+skala.JPG" height="640" width="452" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na Kláštorsku skalu</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
Zo samotného Žiaru
nad Hronom je na Vtáčnik niekoľko turistických ciest. Môže sa ísť zo
žarnovickej strany, alebo dlhšou, ale pohodlnejšou cestou z Prochota , ale
tieto cesty sú veľmi dobre vyznačené v turistických sprievodcoch. Pri
väčšine ciest sa dostávame k Partizánskej chate a od tejto je to asi
50 minút značkovaným chodníkom<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>na
vrchol. </div>
<div class="MsoNormal">
<b> Prečítajme si niečo viac o tomto magickom pohorí</b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"></span><span style="font-size: 14.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pohorie Vtáčnik je 30 kilometrov dlhé.</span>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pohorie Vtáčnik
predstavuje mohutnú hradbu medzi žiarskou a hornonitrianskou kotlinou
a vlastne uzatvára žiarsku kotlinu. Je to pohorie strednohorského charakteru
s najvyšším vrchom rovnakého mena Vtáčnik, ktorý má nadmorskú výšku 1346
metrov. Spomínaná hradba <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pohoria Vtáčnik
vytvára masív, ktorý je skoro 30 kilometrov dlhý a 8 až 18 kilometrov široký
bez jediného priechodného priesmyku, v strede s impozantným vrcholom,
ktorý patrí medzi najlepšie výhliadkové vrcholy na Slovensku. Z vrcholu sú
vynikajúce výhľady na Hornú Nitru a Stredné Pohronie samozrejme so Žiarom
nad Hronom. Vlastne vrchol Vtáčnika tvorí akási rovina s prudkými skalnými
zrázmi smerom na hornonitriansku stranu. V roku 1966 bolo zriadené Chránené územie Národná prírodná rezervácia VTÁČNIK rozhodnutím Komisie SNR pre školstvo a kultúru. Územie sa nachádza v katastrálnom území obcí Kľak a Lehota pod Vtáčnikom v celkovej výmere 245,62 ha, z toho na území bývalého okresu Žiar nad Hronom 159,93 ha.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjykJBWPV44ZgkRYR0BmkEvC3HMH2Wrwr83nw89Pi6_sDtSr7riaIXWCY0V8KYDFwECLaotnbF3rFltQDq67sMh4dSAp3SfJs5eOrwk6iasQUeKn4PP2IloM3P2u1IUydxcEp-VYQQLwDU/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+3+Vodop%25C3%25A1d+na+Pokut.+potoku.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjykJBWPV44ZgkRYR0BmkEvC3HMH2Wrwr83nw89Pi6_sDtSr7riaIXWCY0V8KYDFwECLaotnbF3rFltQDq67sMh4dSAp3SfJs5eOrwk6iasQUeKn4PP2IloM3P2u1IUydxcEp-VYQQLwDU/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+3+Vodop%25C3%25A1d+na+Pokut.+potoku.JPG" height="606" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Vodopád na Pokutskom potoku<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="font-size: 14.0pt;">Vrcholová kniha.</span></div>
<div class="MsoNormal">
V strede vrcholovej rovinky je umiestnený kríž
a samozrejme aj vrcholová kniha. Dovolil by som si upozorniť na vrcholovú
knihu aj vo všeobecnej rovine, na mnohých slovenských kopcoch sú umiestnené vo
vodotesnej nádobe knihy alebo zošity do ktorých sa zapisujú turisti ktorí na
vrchol vystúpili. V prípade tatranských vrcholov sa tam má zaznamenať aj trasa,
ktorou sa budú turisti vracať, ďalej sa tam zapisujú dojmy z výstupu
a podobne. Je to vynikajúce čitateľské osvieženie, najmä ak je kniha
staršia a môžete tam nájsť aj svoje predchádzajúce návštevy daného miesta.
Samozrejme, že sa nájdu aj „turisti“, ktorí majú úmysel knihu poškodiť
a preto je na vrchole ukrytá a treba ju pohľadať.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPATT0QM1zB2I-kbzgnnva7l2m78BXBagQyWXo5hYgZcTOORN5JdpaEDmAj03goAtOQlZKNV54FT3H-MgwAApZQb4SukGLYCJBWR9WotXoT_g8pxbb-7whSYA6OQusxu6Jln9P6YRmMLk/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+4+Mot%25C3%25BDl.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPATT0QM1zB2I-kbzgnnva7l2m78BXBagQyWXo5hYgZcTOORN5JdpaEDmAj03goAtOQlZKNV54FT3H-MgwAApZQb4SukGLYCJBWR9WotXoT_g8pxbb-7whSYA6OQusxu6Jln9P6YRmMLk/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+4+Mot%25C3%25BDl.JPG" height="351" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Jasoň chochlačkový<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="font-size: 14.0pt;">Skalné mesto na Kláštornej skale.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span> Celý masív Vtáčnika je sopečného pôvodu a preto sa tu dajú nájsť
najrôznejšie skalné útvary, možno<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tieto
útvary najlepšie charakterizuje takzvané Skalné mesto na Kláštornej skale
lokalita v nadmorskej výške 1279 metrov je vzdialená len poldruha
kilometra od vrcholu. Tvorí ju skupina skalných pilierov nad okolitým terénom,
ktoré vznikli niekoľko miliónov rokov trvajúcou činnosťou vody, slnka a vetra,
pôsobením ktorých sa menej odolné časti oddelili a vytvorili suťové polia
a odolnejšie pretrvali a vytvorili spomínané piliere.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhX58D1aqWUek80elV8GvEU979xsgiePuHifjKOG8QW42aemUNp-CQD3v9dKbXCp9UN7qEMRSkdUpU_2o0oFDTkb3GSAkt2lvTJAMCO2OMdpZe2FRgjZ1FbJZrdE79e55MC0jBXjEkrFrQ/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+2+Skal+mesto+na+Kl%25C3%25A1%25C5%25A1t.sk..JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhX58D1aqWUek80elV8GvEU979xsgiePuHifjKOG8QW42aemUNp-CQD3v9dKbXCp9UN7qEMRSkdUpU_2o0oFDTkb3GSAkt2lvTJAMCO2OMdpZe2FRgjZ1FbJZrdE79e55MC0jBXjEkrFrQ/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+2+Skal+mesto+na+Kl%25C3%25A1%25C5%25A1t.sk..JPG" height="600" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Skalné mesto</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="font-size: 14.0pt;">Rozprávkový bukový prales</span>.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pre samotné pohorie
Vtáčnika je však typickejšia bohatosť živej prírody, predovšetkým sú to stromy
a menovite buky, ktoré sa som síce dostali, ale nedokázali pre nadmorskú
výšku vyrásť a vytvorili prales bizarných rozprávkových tvarov. Buky,
ktoré sú v tomto lese majú okolo 180 rokov a výšku len od 3 do 7
metrov. Ich tvary sú fascinujúce najmä v zimnom období, keď sa na nich
vytvorí námraza a napadne na ne snehová prikrývka. Celá oblasť je od roku
1966 Národnou prírodnou rezerváciou a len zoológovia tu napočítali viac
ako 5500 živočíšnych druhov. Je to skutočné „eldorádo“ vtákov, ktorých tu
hniezdi viac ako 130 druhov, ale pohorie je bohaté aj na vysokú zver. Stretnúť
sa dajú aj muflóny, divé mačky, rysy, je to jednoducho „ bohatstvo druhov“.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1tyajBLG_42lCrCHlO8cvHiFdVK_6UCQBC_IfSvL2U86PM5I7A2he9ikcr3kvqLc6_xnElGH9qd0PwshMb4kKin6tb6WCtIA2TQYgMA2i9b0SfrFXUTDEYmBqu-hK4wkQF1_cbLDKJQo/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+5+Buk.+prales+v+zime.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1tyajBLG_42lCrCHlO8cvHiFdVK_6UCQBC_IfSvL2U86PM5I7A2he9ikcr3kvqLc6_xnElGH9qd0PwshMb4kKin6tb6WCtIA2TQYgMA2i9b0SfrFXUTDEYmBqu-hK4wkQF1_cbLDKJQo/s1600/_Vt%25C3%25A1%25C4%258D.+5+Buk.+prales+v+zime.JPG" height="397" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Bukový prales v zime</td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-52403138444792193752014-06-11T13:38:00.000-07:002014-07-20T01:51:08.921-07:00Zo Žarnovice k Partizánskej chate na Škurátke<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Cestou pamätníkov na boje v druhej
svetovej vojne a zaujímavých prírodných útvarov</b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pamätník na Brode</b><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXGPzxPKKttVdWEPizQ2eJPuTuoNU6gLNDjnx8cj10TJxVib3JkycJLgasBKgBXaBn1ILCZ8SayDcqzX-i7ivvGef0MzpbQp16LaDsY1TsEwv_PrbhWWZZ1RSnUYRPXmH2r8gA7cwcNHU/s1600/Pam%C3%A4tn%C3%ADk+na+Brode+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXGPzxPKKttVdWEPizQ2eJPuTuoNU6gLNDjnx8cj10TJxVib3JkycJLgasBKgBXaBn1ILCZ8SayDcqzX-i7ivvGef0MzpbQp16LaDsY1TsEwv_PrbhWWZZ1RSnUYRPXmH2r8gA7cwcNHU/s1600/Pam%C3%A4tn%C3%ADk+na+Brode+1.JPG" height="430" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pamätník na Brode</td></tr>
</tbody></table>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Našu návštevu
Kľakovskej doliny začneme pri pamätníku hrdinov Slovenského národného povstania
na Brode, tu je vlastne aj odbočka do Kľakovskej doliny zo štátnej cesty
Žarnovica –Veľké Pole.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>V auguste 1970 bol
na Brode, lokalite patriacej do obce Horné Hámre odhalený pamätník na pamiatku
hrdinských bojov, ktoré sa na týchto miestach odohrali v dňoch 26. a
27.septembra 1944. Bojov proti nemeckej armáde sa zúčastnil oddiel novobanských
partizánov spolu so Slovenskou armádou, reprezentovaná Trnavskou posádkou.
Pamätník zo spišského travertínu je vybudovaný na odbočke do Ostrého Grúňa a v
modernom poňatí zobrazuje travertínové päste vyrastajúce priamo zo zeme. Tieto
impozantné zdvihnuté päste sú akýmsi výkričníkom dobe, ktorá by sa už nikdy
nemala zopakovať. Trnavská posádka, sa ako prvá jednotka Slovenskej armády zo
západoslovenského kraja pripojila k Slovenskému národnému povstaniu.<br />
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pamätník má teda moderný výtvarný
výraz a je dielom Jarmily Podzimkovej – Mráčkovej /1928-1981/, sochárky, ktorá
rada tvorila v našom kraji a ona je napríklad aj autorkou pamätníka v Ostrom
Grúni.<br />
Pri schvaľovaní už postaveného pamätníka / boli také pravidlá, že ideologické
posúdenie bolo prvoradé/ v roku 1970 vyslovili niektorí vtedajší funkcionári
Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom pochybnosti nad vyjadrenou
myšlienkou pamätníka a začali sa umelkyne pýtať, či tie päste nie sú myslené
ako protest proti vstupu Sovietskych, Maďarských, Poľských, Nemeckých a
Bulharských vojsk 21. augusta 1968 do Československa, našli sa aj takí, ktorí
celkom vážne žiadali pamätník zbúrať. V tom čase mladá 42 ročná umelkyňa bola v
dosť ťažkej situácii. Podľa ideologických posudzovateľov by to bol v tom období
veľký politický priestupok a navyše svoje ona dielo, ktoré vytvorila milovala.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Pamätník na Ostrom
Grúni a v Kľaku</b><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4c0yL0b9pzVZ93vTbBzKSL02XK83QBw5iwIrFkDQjN2NsXvFdIQW2DhluAufgKU5IQMpRpQtxRbu817ObtOW0aKOwFg4dUtu56REDlO49egGW94KVZSfnI_UmQzj3-uOnKmv7XiMDN1I/s1600/_Pam%C3%A4tn%C3%ADk+Ostr.+Gr%C3%BA%C5%88.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4c0yL0b9pzVZ93vTbBzKSL02XK83QBw5iwIrFkDQjN2NsXvFdIQW2DhluAufgKU5IQMpRpQtxRbu817ObtOW0aKOwFg4dUtu56REDlO49egGW94KVZSfnI_UmQzj3-uOnKmv7XiMDN1I/s1600/_Pam%C3%A4tn%C3%ADk+Ostr.+Gr%C3%BA%C5%88.JPG" height="640" width="378" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pamätník v Ostrom grúni</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipkl9gAre3X54rn2HcHueBNvOABXD9ooKfvPHQV5ZFOWjCVCza87r3fLOcNhS3lF6VtpoKgEj_l18fotBjbo21TGPUyuBGfrQWiZ9xPMno9e4QMmkb7FqtSTsMkuD-PK6ZXy3Z_Q9ZL08/s1600/_Ostr%C3%BD+Gr%C3%BA%C5%88+pam%C3%A4t..JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipkl9gAre3X54rn2HcHueBNvOABXD9ooKfvPHQV5ZFOWjCVCza87r3fLOcNhS3lF6VtpoKgEj_l18fotBjbo21TGPUyuBGfrQWiZ9xPMno9e4QMmkb7FqtSTsMkuD-PK6ZXy3Z_Q9ZL08/s1600/_Ostr%C3%BD+Gr%C3%BA%C5%88+pam%C3%A4t..JPG" height="442" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Celkový pohľad na pamätník dielo Jarmily Podzimkovej - Mráčkovej</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Sú to pamätníky na
najsurovšiu a najbrutálnejšiu akciu špeciálnej protipartizánskej jednotky
Edelweis, ktorá sa uskutočnila 21. januára 1945. Táto jednotka prepadla
podhorské obce Ostrý Grúň a Kľak a vyvraždila tu viac ako 140 nevinných
obetí väčšinou žien, detí a starcov, najmladší boli 3 a 5 mesačné dojčatá a najstarší
obyvateľ mal 75 rokov.</div>
<div class="MsoNormal">
Týmto obetiam boli odhalené pamätníky obetiam v Ostrom Grúni
/1965/a v Kľaku/ 1966/. </div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Pamätník na Ostrom Grúni znázorňuje matku,
ktorá si chráni svoje dieťa, je to emotívne silne precítené dielo. Niet sa ani
čomu čudovať, autorka bronzovej sochy Jarmila <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Podzimková Mráčková strávila nejeden deň v
Ostrom Grúni, aby celú udalosť precítila. V tom čase ešte žili účastníci
tragédie a umelkyňa s nimi strávila celé hodiny, navyše keď dielo tvorila sa
tak zahĺbila do práce, že sa jej miestami zdalo, že znázornená matka je živá a
v noci keď odchádza z ateliéru aj táto žena odchádza s ňou.<br />
Pamätník obetiam v Kľaku je dielom J. Hučku.<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl0n38I111RbPzSHgySc3wiTd9R7UmWhvDX9veM3NSQNboCLLJxHCVpQPjusuEgy1ZE3eDMeeYUCJbrHwuat7UKaG_zn_497t23RTOp0vVDsq7h5ev4H3VDgTT1etjgzgyrmdPEbLmc2E/s1600/_Pam%C3%A4tn%C3%ADk+v+K%C4%BEaku+2.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl0n38I111RbPzSHgySc3wiTd9R7UmWhvDX9veM3NSQNboCLLJxHCVpQPjusuEgy1ZE3eDMeeYUCJbrHwuat7UKaG_zn_497t23RTOp0vVDsq7h5ev4H3VDgTT1etjgzgyrmdPEbLmc2E/s1600/_Pam%C3%A4tn%C3%ADk+v+K%C4%BEaku+2.JPG" height="512" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pamätník v Kľaku</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<br />
<br />
<b>Sopečný komín na Ostrovici</b></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Asi 1500 metrov od obce Kľak sa nachádza prírodná pamiatka
Ostrovica. je to významný krajinný celok juhozápadnej časti pohoria Vtáčnik.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXiXV_Ur0jSP3x_ViXy8vMjhPNXpTNAZ3aHf1K3P4vfrcrJksdXpmCGb_1Euay-WJLOqmvOQ9WF6wOFSEB_DFgKG8gM2Gql6ZKoXynAH31WO5d4T_I2h_uBU5uMfQxFs8PX6rAGcyG3NY/s1600/_Ostrovica.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXiXV_Ur0jSP3x_ViXy8vMjhPNXpTNAZ3aHf1K3P4vfrcrJksdXpmCGb_1Euay-WJLOqmvOQ9WF6wOFSEB_DFgKG8gM2Gql6ZKoXynAH31WO5d4T_I2h_uBU5uMfQxFs8PX6rAGcyG3NY/s1600/_Ostrovica.JPG" height="251" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Celkový pohľad na Ostrovicu</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Na rozlohe 4,44 hektára sa tu nachádza suťové pole
rozpadnutého andezitu. Zo zeme nad okolitým terénom akoby vyrástli tri výrazné
skalné veže s výškou 20 až 40 metrov. Majú kolmé steny, jedna z nich
je okrem toho valcovitého tvaru. Ide o zachovalý sopečný komín, ktorý
vytvorila láva vytekajúca zo zeme. Bolo to pred niekoľkými miliónmi rokov, keď
sa zarovnaný starovulkán Vtáčnik po zaliatí morom znova prebudil a začal
chŕliť tekutý andezit. Ten bol rôznej kvality a práve v závislosti od
nej sa časť rozpadla na suťové kamenné moria, z časti sa zvetrávaním
vytvorila orná pôda, ale ten najodolnejší oproti vetru, vode, mrazu
a slnku sa zachoval do dnešných čias. Z takého materiálu sú aj veže
na Ostrovici a z tohto dôvodu boli označené ako Prírodná pamiatka. Je
to skutočne pamiatka na formovanie nášho regiónu. Je to akási starožitnosť
našej prírody, ktorá vznikla pred miliónmi rokov bez zásahu človeka. Celé toto
dielo má vedecko-výskumný a náučný význam. Slúži nám ako názorný príklad
a doklad o procese dozrievania sopečnej činnosti v Západných
Karpatoch. </div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Lesný
porast Ostrovice patrí takisto do kategórie chránených bukovo-jedľových lesov
prepletených javormi. Z rastlín si tu našla domov čučoriedka obyčajná
a chránené papradie. Lokalita je zvlášť bohatá na najrôznejší hmyz.
Raritou je skutočnosť, že tu žije 33 druhov pavúkov, nechýbajú chránené
bystrušky a salamandra škvrnitá.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ostrovica
mnohým návštevníkom pripomína lokalitu, ktorú vytvorila neznáma civilizácia
a preto vzbudzuje množstvo otázok.<br />
<br />
<b>Partizánska chata s pamätným partizánskym lesom </b><br />
<br />
Partizánsky les bol vyhlásený za
chránený areál rozhodnutím bývalého Okresného národného úradu v Žiari nad
Hronom v roku 1975. Ide o lokalitu ležiacu v katastrálnom území
obce Kľak pod vrcholom Škurátka. Na tomto mieste sa počas Slovenského národného
povstania odohrávali partizánske boje a pri 20. výročí, teda v roku
1964 tu bol vysadený les smrekovca opadavého (ľudovo červený smrek) do tvaru
päťcípej hviezdy s rozpätím 50 metrov.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGTUyTfj5Q0jMGhS6b66q0I4ULLuH7XfPPuAKEqOt8kZfcuVvxX3mGt_nQLyCZDSS9NCL_l0BpTrfm5obErJvNJWzJFnOfIOMzRdJ3tJRGog9XwD8iiBUqmJwq5O_p8KjA8e8bUV0CQm4/s1600/_%C5%A0kur%C3%A1tka.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGTUyTfj5Q0jMGhS6b66q0I4ULLuH7XfPPuAKEqOt8kZfcuVvxX3mGt_nQLyCZDSS9NCL_l0BpTrfm5obErJvNJWzJFnOfIOMzRdJ3tJRGog9XwD8iiBUqmJwq5O_p8KjA8e8bUV0CQm4/s1600/_%C5%A0kur%C3%A1tka.JPG" height="217" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pamätný partizánky les na Škurátke</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Ďalším
objektom, ktorý sa v lokalite nachádza, je Partizánska chata,
v ktorej počas SNP sídlil partizánsky štáb brigády kapitána Nálepku,
ktorej politickým komisárom bol Anton Šagát. Hlavnou úlohou brigády bolo
znemožniť nemeckej armáde vybudovanie delostreleckých pozícií v pohorí
Vtáčnik, z ktorého sa dala dobre kontrolovať hornonitrianska dolina.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Zaujímavé
je, že túto chatu nepostavili partizáni, ale podľa dostupných informácií ju
postavil Gejza Medrický, ktorý bol v rokoch 1939 – 1944 ministrom
hospodárstva Slovenského štátu. Jeho otec bol horárom v Prochote. Neviem,
či informácia je dôveryhodná, preto by som bol rád, keby sa medzi čitateľmi
našiel niekto, kto pozná históriu jej postavenia.</div>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Chata, vybudovaná
v prekrásnom prostredí, slúži ešte aj dnes a pohodlne tam môže bývať
asi dvanásť ľudí. Neďaleko nej stojí hrob sovietskeho partizána, kapitána
Petra Chvorosta</span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFFKQBAUyRmI6BlU5Rj6VvKCptG-FrD7cVbFVLWlAgs2Ei3gnnSWS_x5po8ggKgXOx08ZEbPUB5eBv5f_p6vXK98OF6z_bmWs3umAw69VYxT0h-M053UZhQrmkwad3o5X8kJudZdTEW8Y/s1600/_Partiz%C3%A1n.+chata+foto.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFFKQBAUyRmI6BlU5Rj6VvKCptG-FrD7cVbFVLWlAgs2Ei3gnnSWS_x5po8ggKgXOx08ZEbPUB5eBv5f_p6vXK98OF6z_bmWs3umAw69VYxT0h-M053UZhQrmkwad3o5X8kJudZdTEW8Y/s1600/_Partiz%C3%A1n.+chata+foto.JPG" height="632" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Partizánska chata na Škurátke</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-language: AR-SA; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span>.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-34232175442614236422014-05-11T18:06:00.001-07:002014-05-12T09:27:31.970-07:00Cesta za technickými zaujímavosťami zo Žarnovice do Hrabičova a Župkova . <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><span style="font-size: large;"> Lesná železnica v Kľakovskej doline /Hrabičove/ a ložisko Tetradymitu v Župkove</span>
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]--><span style="font-size: large;"></span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-rcFeNBZLVbiikNsXETl5MQYrEPHyw9qpKvytwEdN1JToKoRfiyCp-S5P4d5gb6IcMJy8gpytbE0wG5t9Bsv3bCxQozqHA5_455vdcR76W9aJKvpSUF8ZwCX9n8rvNSLhHmuOGZEZTNg/s1600/vlak+klakovskej+doliny+2.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-rcFeNBZLVbiikNsXETl5MQYrEPHyw9qpKvytwEdN1JToKoRfiyCp-S5P4d5gb6IcMJy8gpytbE0wG5t9Bsv3bCxQozqHA5_455vdcR76W9aJKvpSUF8ZwCX9n8rvNSLhHmuOGZEZTNg/s1600/vlak+klakovskej+doliny+2.jpg" height="398" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Vlak s nákladom dreva<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> Vydajme sa teraz na cestu zo
Žarnovice Kľakovskou dolinou smerom do Hrabičova a Župkova. Začnime netradične spomienkou na najvznešenejšiu návštevu, ktorá išla touto cestou.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">V lete
19. až 31. júla. roku 1764 navštívili nasledovníci rakúsko-uhorského
trónu a neskorší cisári Jozef a Leopold náš región. Boli to synovia
cisára Františka Lotrinského a jeho manželky cisárovnej a uhorskej
kráľovnej Márie Terézie. Neskôr sa obaja stali cisármi a uhorskými kráľmi.
Jozef v rokoch 1780-1790 a Leopold 1790-1792. Princ Leopold si viedol
z cesty relatívne podrobný denník, kde zachytil mnohé technické
zaujímavosti, ale aj príhody zo života našich ľudí. Zaujímavé je že do
denníka o návšteve Žarnovice opísal
aj návštevu pivovaru a pohostenie, ktoré im tam pripravili, popisujem ju
tu len preto, že pravdepodobne to bola najvznešenejšia návšteva pivovaru nielen
v našom regióne, ale na celom Slovensku. Nechajme rozprávať princa
Leopolda :“<i>Keď sme vyšli z jednej
štôlne, nastúpili sme do koča a šli sme obedovať do chýrečného pivovaru
v Žarnovici. Cestou sme videli rieku Hron, po ktorej sa splavuje množstvo
stavebného aj palivového dreva, z ktorého sa páli uhlie pre potrebu baní.
Je to veľká budova štvorcového pôdorysu, ktorá vynáša komore16 tisíc florénov z
piva a páleného, čo sa tam vyrába. Obedovali sme v besiedke na lúke,
postavenej zo zelene zhotovenej umeleckým spôsobom na vysokej úrovni z konárov
stromov. Bola tam aj čestná eskadra z pluku Karola Palfiho“. </i>Ďalej vo svojom denníku uvádza : „<i>Uhlie sa tu vyrába z dreva, ktoré sa
sem dopravuje z blízkych vrchov pomocou prieplavu širokého len 4 stopy
a o voľačo viac ako jednu stopu hlbokého. Medzi vrchmi sa nachádza
veľká nádrž na vodu, ktorá sa otvorí vtedy, keď chcú plaviť drevo nahádzané do
malého priestoru, a ktoré voda prudko odnáša.“</i></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><i><span style="font-family: "Times New Roman";"> </span></i><span style="font-family: "Times New Roman";">Je ťažké zistiť, prečo
sa od tohto pomerne ekologického spôsobu upustilo, ale drevo sa začalo sťahovať
prostredníctvom konských a volských záprahov. Ťažba sa však iste
rozširovala a tento spôsob dopravy dreva na pílu a k pltiam do
Žarnovice nepostačoval.</span></span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYQ90j7sBKGBaLbDqJyuD_b52zhPI0rx9jzVfOwIGuGUXJ4kV-fgzifvhEyLvP9iIPCf_RA7DEWQCgya6j-WeuHVUj9F2avnM3A8tu5QJl2WFDgEcqj2Ly-oV32nLokLfabGGZMw3d3W8/s1600/vlak+klakovskej+doliny+1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYQ90j7sBKGBaLbDqJyuD_b52zhPI0rx9jzVfOwIGuGUXJ4kV-fgzifvhEyLvP9iIPCf_RA7DEWQCgya6j-WeuHVUj9F2avnM3A8tu5QJl2WFDgEcqj2Ly-oV32nLokLfabGGZMw3d3W8/s1600/vlak+klakovskej+doliny+1.jpg" height="412" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Slávnostne vyzdobený rušeň železnice v Kľakovskej doline</td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<span style="font-size: large;"><span style="font-family: "Times New Roman";"> V dvadsiatych rokoch minulého storočia, teda
okolo roku 1920, sa ako najefektívnejšia metóda ukázala preprava lesnou
železnicou. </span></span><br />
<span style="font-size: large;"><span style="font-family: "Times New Roman";">Preto aj tu rozhodli o výstavbe takéhoto diela. Jeho realizácia
sa začala roku 1924 a v jednotlivých etapách pokračovala až do roku
1930. Celková dĺžka lesnej železnice bola 34 kilometrov a smerovala od
Žarnovice cez Brod, Hrabičov na Pavlovu Lúčku s dvoma odbočkami na Brod –
Maras dolinu a Hrabičov – Megovú. Prvý vlak prešiel dolinou 1. októbra
1928. Železnica premávala na začiatku vo dne – v noci, neskôr dvakrát za
deň po ustálenej trase. Touto investíciou boli vytvorené veľmi dobré podmienky
pre rozvoj drevospracujúceho priemyslu v Žarnovici a okolí.
Zaujímavosťou je, že ako palivo sa v lokomotívach používalo uhlie, ak bol
vlak zaťažený a drevo, ak šiel vlak bez záťaže.</span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> Aj keď bola lesná železnica neustále
schopná plniť narastajúce úlohy, jej opravy sa zanedbávali a do jej obnovy
sa neinvestovali žiadne zdroje. A tak začala jej výkonnosť klesať, až bola
roku 1966 úplne zrušená a nahradená v tom čase preferovanou dopravou
nákladnými autami. Aj keď sa tento spôsob využíva do dnešných čias, je zo
všetkých spomínaných najmenej ekologický a k prírode nešetrný.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> Združenie obci Kľakovskej doliny
začalo s realizáciou skanzenu lesnej železnice. V obci Hrabičov je už
vytvorená jeho prvá časť – obnovená výpravná budova, v ktorej bude múzeum.
Sú tu inštalované naložené vagóny a rozsiahla výstava dobových fotografií
na vkusných informačných tabuliach. Tie budú rozmiestnené aj na niektorých
zaujímavých miestach pozdĺž trasy. Časť trate bude sprístupnená pre prepravu
ľudí ako turistická atrakcia.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiSMDYQNqkpZ3aOBaNh_l8TBFCKuoqtd6P9SWY8NM8lR1ZVVv8yRCq3ylXHKv_ML34OQSh_5FO3VzUoVON23Sup2pTxpFENGMe5DdYzm8VRHlu_I-PO2axxb7EM-Cyh7s21dSzMFCu32U/s1600/_Lesn%25C3%25A1+%25C5%25BEel.+Hrabi%25C4%258Dov+2005.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiSMDYQNqkpZ3aOBaNh_l8TBFCKuoqtd6P9SWY8NM8lR1ZVVv8yRCq3ylXHKv_ML34OQSh_5FO3VzUoVON23Sup2pTxpFENGMe5DdYzm8VRHlu_I-PO2axxb7EM-Cyh7s21dSzMFCu32U/s1600/_Lesn%25C3%25A1+%25C5%25BEel.+Hrabi%25C4%258Dov+2005.JPG" height="436" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Začiatok skanzenu lesnej železnice /2005/</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: large;"><b><span style="font-family: "Times New Roman";">Nálezisko
tetradymitu v Župkove</span></b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;">Len na skok od Hrabičova sa nachádza malebná
dedinka Župkov a aj táto ukýva svoje tajomstvo. Bohatstvo, ktoré sa
v našom regióne vo forme rúd nachádzalo, nedávalo spať mnohým bádateľom.
Jedným z takých bol aj Alojz Wehrle, ktorý v rokoch 1820 až 1835
pôsobil ako profesor katedry chémie, mineralógie a hutníctva
v Banskej akadémia v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa rôznymi
činnosťami. V súvislosti so Župkovom bol členom zboru na vyhľadávanie
minerálov. Našiel neznámy minerál, ktorý nazval prizmatický bizmat. Analyzoval
ho a zaslal v tom čase už svetoznámemu švédskemu chemikovi Berzeliovi.
V zachovanom liste sa banskoštiavnický profesor veľmi skromne predstavuje,
ďakuje švédskemu vedcovi za vedomosti, ktoré získal vďaka nemu. Za citáciu
určite stojí časť, ktorá sa dotýka bizmatového minerálu. V liste sa píše: <i>„Dovoľte, aby som Vám zaslal vzorku rudy
telúru, ktorý som nedávno objavil v okolí Banskej Štiavnice, v obci
Župkov, ktorý som publikoval pod menom prizmatický bizmat. Obsahuje 34 percent
telúru, 61 percent bizmutu a 4,8 percenta síry, okrem stôp selénu.“ </i>Takýto
dopis<i> </i>bol odoslaný z Banskej
Štiavnice roku 1830. Profesor A. Wehrle analyzoval tento minerál ako prvý.
Nasledovali ďalší vedci, veď štiavnický profesor ho rozposlal do Viedne
a zrejme aj do ďalších miest. V podstate sa novoobjavený minerál zo
Župkova stal atrakciou. Wehrlemu sa z neho podarilo izolovať telúr, ktorý
však nenašiel praktické použitie.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> V Župkove
vznikli aj malé štôlne, ktoré sú však zavalené a na ich mieste vidieť len
ryhu v zemi.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZ1RH2Yoe8UnxBzij3y4YLwQCg_KtkYXlnmLmFdCUVwNYmHDzGu_2bthmCr8Yq2gQI94ueaZQCL0hJ1RBjEGKJ0fEIDhLmOf4KhOHUVxvbJy49D0IlbfjkmDjO5vf8O2lJQ1eZ0Pw3Blw/s1600/_Tetradymit+%25C5%25BDupkov+2006.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiZ1RH2Yoe8UnxBzij3y4YLwQCg_KtkYXlnmLmFdCUVwNYmHDzGu_2bthmCr8Yq2gQI94ueaZQCL0hJ1RBjEGKJ0fEIDhLmOf4KhOHUVxvbJy49D0IlbfjkmDjO5vf8O2lJQ1eZ0Pw3Blw/s1600/_Tetradymit+%25C5%25BDupkov+2006.JPG" height="444" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Oddychové miesto pri nálezisku tetradymitu /2006/</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> Samotné
župkovské ložisko bizmatového tetradymitu na úpätí starovulkánu Vtáčnik je
z baníckeho hľadiska nevýznamné, ale dá sa hodnotiť ako mineralogicky
pozoruhodné. Obecný úrad v Župkove vybavil svoju obec orientačnými
tabuľami s popisom ložiska, pri ňom samotnom je vkusné odpočívadlo.
Určite aj to môže prispieť k zatraktívneniu turistiky v tomto kraji.
Musím sa priznať, že o nálezisku tetradymitu v Župkove som ani ja
nevedel. No z Čiech prichádza už druhá generácia „bádateľov“ (pred 30
rokmi chodili ich otcovia) so špeciálnymi mapami. Nakopú si zeminu, a potom
ju v potoku premývajú, hľadajú tetradymit.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: large;"> Andrej
Kmeť a František Kabina nazvali tento minerál Župkovit.</span></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-68919793589076169752014-04-25T18:22:00.001-07:002014-05-05T11:37:10.183-07:00Putikov vŕšok pri Tekovskej Breznici, najmladšia sopka v strednej Európe<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<b><span style="font-size: 16.0pt;"><br /></span></b> </div>
<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNH9P-sYuGW5SAMO6aDyLDOAdry_TS2zxf8O8tjvMc6mFEmO6SvTuSOWn6wN48vmlRFCe51FeupOg-Re5zYEtdpVg2mU_m1F_75_-CQfApSqbe_pI8net_dpH5UqTUtr42i3GxcPfGd4Y/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+2.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNH9P-sYuGW5SAMO6aDyLDOAdry_TS2zxf8O8tjvMc6mFEmO6SvTuSOWn6wN48vmlRFCe51FeupOg-Re5zYEtdpVg2mU_m1F_75_-CQfApSqbe_pI8net_dpH5UqTUtr42i3GxcPfGd4Y/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+2.JPG" height="530" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Riečisko lávy z vulkánu Putikov vŕšok</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b> V posledných rokoch sme boli svedkami udalosti, ktorá držala
v šachu milióny obyvateľov našej Zeme, ani nie veľká sopka na malom,
neďalekom Islande chrlila lávu a sopečný popol. A ani najmodernejšia
technika si nevedela s dôsledkami jej činnosti poradiť. Všetko musel vyriešiť
čas a sopka.</b></div>
<div class="MsoNormal">
Predstavme si ako to<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>asi muselo vyzerať v okolí našej Žiarskej kotliny, ktorej okolité
pohoria boli<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vytvorené možno pred
desiatkami miliónmi rokov práve sopečnou činnosťou. Keď si dnes urobíme výlet
na žiarsky Šibeničný vrch a pozrieme sa na okolité kopce všetky boli vlastne vulkánmi.
Ale to<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bolo<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pred 16<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>miliónmi rokov a dnes je to vlastne krajina vyhasnutých
sopiek. Z časového hľadiska najmladšou a poslednou sopkou v našom
regióne je Putikov vŕšok vlastne na území Tekovskej Breznice. Tento vulkán mal erupciu asi
pred 100 tisíc rokmi, vtedy sa láva<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>niekde z vnútra Zeme predrala na povrch. Dnes už vulkanológovia
zistili prečo tu vlastne došlo k oneskorenej erupcii. Odborníci hovoria,
že v týchto miestach je extrémne tenká zemská kôra, ktorá tu dosahuje
hrúbku okolo 20 kilometrov oproti bežnej hrúbke 70 kilometrov, no a tak tu
jednoducho zemská kôra nevydržala a pri pohybe litosférických dosiek
praskla. Láva sa z vulkánu valila až po rieku Hron, teda do vzdialenosti
väčšej ako tri kilometre a zaliala plochu okolo štyroch kilometrov štvorcových.
Dnes je dôkazom tejto skutočnosti čadičový lom medzi Tekovskou Breznicou
a Brehmi, z ktorého sa<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>roky
ťažil čadič, ako surovina pre výrobu izolačných materiálov. Lom má výšku okolo
40 metrov a vytvorený bol, ako riečisko lávy, pri lepšom pozorovaní vidieť
rôzne vysoké vrstvy lávy podľa toho ako prebiehali erupcie . Fascinujúci je
tento pohľad najmä pri dopade slnečných lúčov. Tento lom je veľmi dobre
prístupný, nachádza sa na pravej strane cesty z Tekovskej Breznice do Brehov.<br />
Láva však vytekala zo Zeme aj druhým riečišťom smerom na Brehy, zostal po ňom dnes už náletovou zeminou zarastený lom, v tomto sa pravdepodobne začal ťažiť čadič pre výrobu najrôznejších čadičových výrobkov /výrobky zo spekaného a taveného čadiča, ale aj izolačné vlákna/. Na tomto mieste sa prejavila iná zvláštnosť z vývoja našej planéty. Čadič tu vykryštalizoval vo forme stĺpovitej odlúčivosti, je to zvláštna geologická zaujímavosť, pravdepodobne súvisiaca s množstvom lávy, ktoré vulkán vychŕlil.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNQkdWfQu4sru1Yt4VyM3tyGabwTa9l5LJPhV-gBxI1bunt8MMQU6dwk4Q26ZTJuEMiXa3ohJ3bQBfDZLZGrY8-OisYEQc1hYdBInZLLDd4JioRnd_borU1Uij7akrFebsNhwR_Y3uKDI/s1600/_%C4%8Cadi%C4%8D+zo+str.+od+Brehov.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhNQkdWfQu4sru1Yt4VyM3tyGabwTa9l5LJPhV-gBxI1bunt8MMQU6dwk4Q26ZTJuEMiXa3ohJ3bQBfDZLZGrY8-OisYEQc1hYdBInZLLDd4JioRnd_borU1Uij7akrFebsNhwR_Y3uKDI/s1600/_%C4%8Cadi%C4%8D+zo+str.+od+Brehov.JPG" height="604" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stĺpovitá odlúčivosť čadiča zo strany od Brehov</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixLTHqbNX-g9Lh1SElvxQiHw85qtL-E2jNsHUabVkDABWlKaQ9VaOG46yncB-2-5gz_nyg2IFwD5GU3X5Js55riLoaSaZXL3QzG88iUI2W6EgfjWdLHpXE8Bmd89flHesAVjxE1WJdxak/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixLTHqbNX-g9Lh1SElvxQiHw85qtL-E2jNsHUabVkDABWlKaQ9VaOG46yncB-2-5gz_nyg2IFwD5GU3X5Js55riLoaSaZXL3QzG88iUI2W6EgfjWdLHpXE8Bmd89flHesAVjxE1WJdxak/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+1.JPG" height="428" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Celkový pohľad na lom čadiča</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Vráťme sa však ku vlastnej sopke, sopúch sopky,
z ktorého vychádzala láva a sopečný popol je v nadmorskej výške
477 metrov, na celý tento sopečný<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vŕšok
je najlepší pohľad zo Sokolej skaly, teda hradného brala hradu Breznica. Sopka
je zachovalá, tvorí ju plochý kužel navrchu zarovnaný, z jeho vrcholu sú
pozorovateľné dva prúdy lávy smerom k Novej Bani a Brehom. Ešte
sprievodným javom pri tejto sopke je aj jaskyňa tzv. Sezam, nie je celkom jasné
prečo a ako jaskyňa vznikla, niektorí odborníci hovoria, že je to jaskyňa
cez ktorú unikali sopečné plyny a tak to hovorí aj tabuľka pri vstupe do
Sezamu, má<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>okolo 26 metrov a bola
vraj ešte o niečo dlhšia. Vstup do nej je veľmi nebezpečný. Samozrejme,
že časom sa zmenil vrch a teda zmenila sa aj sopka, z pyšného hradu
Breznica vybudovaného<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>na vedľajšom kopci
po roku 1240, teda po tatarských vpádoch zostal len zbytok vo forme asi štyri
metre dlhého a dva metre vysokého múru. Po roku 1770 si začali miestni
obyvatelia stavať z hradu svoje domy a tak sa minul aj materiál.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4J1BEwjL5m9ZmFF2vMqMHhF4Z1vlJbKPGM6yZxgEYxXW1M3znTD1l3TDKuo6Oj6e1HsXTmLm-rki5Iq7tDgtvsGQpTeGFgDp8lSq201eNwkC_aNkVs7o-tko9hgjfFe-OMPA3SnK0qJI/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+3.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4J1BEwjL5m9ZmFF2vMqMHhF4Z1vlJbKPGM6yZxgEYxXW1M3znTD1l3TDKuo6Oj6e1HsXTmLm-rki5Iq7tDgtvsGQpTeGFgDp8lSq201eNwkC_aNkVs7o-tko9hgjfFe-OMPA3SnK0qJI/s1600/Rie%C4%8Disko+l%C3%A1vy+3.JPG" height="432" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Detailný pohľad na čadičový lom</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Teraz je čas povedať si, ako sa dá prísť na Putikov vŕšok,
cestou na Tekovskú Breznicu treba teraz odbočiť v Novej Bani a pred
samým výstupom, ktorý je nie kvalitne označkovaný požiadať<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>o pomoc domácich obyvateľov, doporučiť je
treba aj výstup na spomínanú Sokoliu skalu, výhľad najmä v jarných
mesiacoch stojí za to. Veľmi dobre je prístupné spomínané riečište lávy
nachádza sa hneď pri ceste na Brehy.<br />
Veľa sa dá o vulkáne Putikov vŕšok dozvedieť v Pohronskom múzeu v Novej Bani, kde má vytvorenú samostatnú expozíciu.<br />
Dovoľujem si poďakovať pozorným čitateľom na prípadné chyby, ktoré sa v texte vyskytli.</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-68340897175518149462014-03-30T01:44:00.001-07:002014-04-03T00:10:15.660-07:00Pamätník slovenského "DA VINČIHO" na VojšíneSamuel Mikovíni /1700-1750/ v niektorých materiáloch sa uvádza rok narodenia 1686,<br />
významný slovenský vedec, ale predovšetkým kartograf, inžinier vyučujúci baníckych odborníkov, staviteľ vodohospodárskych diel /Štiavnické jazerá, protipovodňové hrádze na Váhu, Dunaji/, ba dokonca autor odvodňovacích prác pri meste Tata v Maďarsku, vlastne je to aj ťažko všetko vypisovať, určite by som pri takejto malej spomienke na niečo dôležité zabudol a tak sa orientujem na krátke epizódu z jeho tvorby. O jednej takejto udalosti som už písal,<a href="http://cestydobs.blogspot.sk/2013/05/samuel-mikovini-sklene-teplice.html"> pozri tu</a>.<br />
Menej známa je jeho práca na Vojšíne neďaleko Novej Bane. Túto udalosť nám malým pamätníkom<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizpGs-cgXZMAPle-dj9ekIWt56fohKyJQ4fYF0eUcJO1nerd_2SqSTXlJ5dwKasLXfPLueU3xmWW5jEBFfw_PO35-7bVB69cv3w96JiH05ro5BxkKz8XJMDjg-Oy3Xs1XJ-J81gH2nfTM/s1600/Pam%C3%A4tn%C3%ADk+na+Voj%C5%A1%C3%ADne.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizpGs-cgXZMAPle-dj9ekIWt56fohKyJQ4fYF0eUcJO1nerd_2SqSTXlJ5dwKasLXfPLueU3xmWW5jEBFfw_PO35-7bVB69cv3w96JiH05ro5BxkKz8XJMDjg-Oy3Xs1XJ-J81gH2nfTM/s1600/Pam%C3%A4tn%C3%ADk+na+Voj%C5%A1%C3%ADne.jpg" height="426" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pamätník na Vojšíne</td></tr>
</tbody></table>
priamo na Vojšíne pripomína Mesto Nová Baňa a Obč. združenie /OZ/-spoločnosť pre zachovanie tradícií pri Pohronskom múzeu v Novej Bani. Práve táto všestranná činnosť mu dala pomenovanie "Slovenský DA VINČI" <br />
Pamätník bol odhalený 30.júna 2007..Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-89515053551259734372014-03-25T17:55:00.001-07:002014-04-21T06:36:25.747-07:00Hradisko Krivín a Slovenská brána – Porta Slovenica<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiANzBxiZ2mHF2K__ys2K0Lx5BlQ6k7yb2zCap6prptg_9jzVZB_vHwtTzrDSQjM6CM8N-7F9jGLt0l19lDfyLJ8PCOHz0zc3jtIa0pEZ3NmGw7F-J0JkxPkgdZeEW1SbLMftur1IHA0dA/s1600/Kriv%C3%ADn+5.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiANzBxiZ2mHF2K__ys2K0Lx5BlQ6k7yb2zCap6prptg_9jzVZB_vHwtTzrDSQjM6CM8N-7F9jGLt0l19lDfyLJ8PCOHz0zc3jtIa0pEZ3NmGw7F-J0JkxPkgdZeEW1SbLMftur1IHA0dA/s1600/Kriv%C3%ADn+5.JPG" height="440" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Krivín z pohľadu od Hrona</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "Times New Roman";"> Krivín</span> je vlastne posledné bralo Štiavnického pohoria, popri
ktorom opúšťa rieka Hron vrchy a vylieva sa na rovinu. Prediera sa
z objatia hôr a cez prírodnú bránu si razí cestu na juh. Na juhu
a juhozápade sa na ľavom brehu rozprestiera zaujímavá tekovská oblasť so
svojim zvláštnym folklórnym výrazom, krojom, ale aj nárečím, ktorému sa hovorí
čilejkárske, odvodené od slov „čil“, „čilej“, „čilek“ namiesto jednoduchého
a jednoznačného teraz. Mnohí ľudia z tejto oblasti pracovali aj
hlinikárni a svojim „čilej“ obohacovali aj náš jazyk. Je zaujímavé, že sa tu
stretávame s troma odlišnými názvami pre „teraz“. Možno majú k tomu
historické dôvody. My však chceme písať o Krivíne a povesť o ňom
zachoval a napísal už v tomto seriáli spomínaný „čilejkár“ Andrej
Chudoba. Tak teda povesť o Pohľade na Krivín doslovne: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">„Môj apko mali kmotra a ten hľadával
poklady. Mal od pokladov všelijaké „kľúče“ a záznamy. Jedni hovorili, že
sú latinské a druhí zas, že sú písané v bosoráckej reči. Pošepky sa
o ňom šírilo, že kvôli akejsi listine zabil aj človeka, ale koho
a kde, to sa nevedelo. Raz nahovoril môjho apku, aby išli s ním na
krivínske skaly, vraj tam v hlbokej skalnej jame je jedna železná
truhlica, plná peňazí. Apko mu ju vraj pomôže odniesť domov a doma sa
s peniazmi bratsky rozdelia.Vybrali sa hneď po polnoci, aby boli do
svitania na skalách. Ráno začali kopať tam, kde na skalu dopadol prvý slnečný
lúč, ale nachádzali iba črepy a spálené kamene. Kopali hlbšie a našli
vraj kosti a lebky – údajne zvyšky tureckých vojakov, ktorí tam voľakedy
mali kasárne. Dosiaľ sa tie miesta volajú „turecké šiance“. Apko a kmotor
kopali až do večera, ale keď nič nenašli, pobrali sa domov. Kmotor sa na apku
nahneval, lebo vraj apko prekročil slnečný lúč a tým ho zbavil čarovnej
moci“.</i></div>
<div class="MsoNormal">
Pekný príbeh povedal by som, že aj pravdivý. Oni vlastne tie
poklady aj našli, len to už neboli poklady v našom ponímaní. Našli poklady
v osídlení hradiska, o ktorých hovoria, že to boli „iba črepy
a spálené kamene... a hlbšie kosti a lebky...“ a práve to
boli tie poklady, ktoré by nám viac povedali o dobe, v ktorej bolo
toto hradisko osídlené. Archeológovia hovoria, že tu bolo slovanské hradisko,
ktoré by poskytlo informácie o našich koreňoch a tie by boli
cennejšie, ako hľadané peniaze.</div>
<div class="MsoNormal">
Bralo Krivín má nadmorskú výšku 316 m, ale jeho prevýšenie nad okolitým
terénom a riekou Hron je 136 m.
Pričom z Hrona vystupuje veľmi prudko, dalo by sa povedať, že až kolmo.
Bralo sa nachádza oproti obci Psiare. Výnimočnosť brala, že vytvára
z dvoch strán ochranu proti nepriateľovi, a tak iste vytvorila
v minulosti dobré podmienky na to, aby tu vzniklo hradisko. Zostávajúce
časti, na ktorých je zostup z brala pozvoľný sú chránené umelými valmi,
ktoré sú tu pozorovateľné ešte aj dnes.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggF6L9eYshUBoScYYY19ButkD7iRqAr_DTNu5jhN9tbE9REbrFdAMfXSJ2q3vFen3tULMxeOIA2of_GUsEDnnv_pAq_KH2g4f-d5csT3Sl8ZFoPb78o6b-QtphJCBC9EeoIIcNNr8whOA/s1600/Kriv%C3%ADn+4.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggF6L9eYshUBoScYYY19ButkD7iRqAr_DTNu5jhN9tbE9REbrFdAMfXSJ2q3vFen3tULMxeOIA2of_GUsEDnnv_pAq_KH2g4f-d5csT3Sl8ZFoPb78o6b-QtphJCBC9EeoIIcNNr8whOA/s1600/Kriv%C3%ADn+4.JPG" height="408" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Umelé valy sú tu viditeľné aj dnes</td></tr>
</tbody></table>
<br />
Na samotnom vrchu Krivína, ktorý vytvára
planinu, sa dá nájsť rad pozostatkov po rôznych stavbách. Samozrejme
v zalesnenom teréne už nenájdeme kamenné múry, ale dajú sa tu nájsť
kamene, na ktorých je vidieť, že boli opracovávané ľudskou činnosťou.
Archeológovia predpokladajú, že hradisko Krivín zaniklo pomerne skoro,
v začiatkoch formovania sa samostatného uhorského štátu a predpokladá
sa, že od 5. storočia slúžilo, ako obranná bašta slovanským osídlencom.
Samozrejme, že tu bol celý obranný systém hradov uzatvárajúci Pohronie.
Pevnosti v Tlmačoch, Malých Kozmálovciach, Hronskom Beňadiku a Krivín
– Psiare. Veľká nadväznosť tu bola na zemný hrad v Starom Tekove.
Najdôležitejšiu úlohu plnili tieto hradiská od 5. do 11. storočia. Skupina
spomínaných hradísk, z ktorých časť je v Štiavnických vrchoch
a časť v Pohronskom Inovci vytvárala tzv. Slovenskú bránu
v zmysle možnosti ochrany Pohronia a neskôr aj stredoslovenských
banských miest pri vstupe prípadného nepriateľa z Podunajskej pahorkatiny.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhc_RWCFMiFgVoaMA6TkTnlW3gDJs1k2XUrek7STyN6T-iLYh1vg70WRyUlBEfWFq2Cy2vKhjxQ8gYuijW4TLPfJ3jhxyt_yPVkAPdnbI-KgJt_VkxVxlTutEst9UCRldXUxzDxFm2bNCE/s1600/Kriv%C3%ADn+3.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhc_RWCFMiFgVoaMA6TkTnlW3gDJs1k2XUrek7STyN6T-iLYh1vg70WRyUlBEfWFq2Cy2vKhjxQ8gYuijW4TLPfJ3jhxyt_yPVkAPdnbI-KgJt_VkxVxlTutEst9UCRldXUxzDxFm2bNCE/s1600/Kriv%C3%ADn+3.JPG" height="440" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad s Krivína na okolité dediny</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Slovenská brána nazývaná aj Porta Slovenica bola aj
zaujímavým prírodným útvarom, ktorý vytvorila rieka Hron svojím prielomom medzi
okrajom Pohronského Inovca a západným okrajom Štiavnických vrchov na úseku
Tekovská Breznica – Tlmače. Tento prielom je 10 km dlhý a 300 – 2000 m široký. Dno brány je tvorené
nivou Hrona. Uvádzam, že Porta Slovenica „bol“ zaujímavý prírodný útvar
a skutočne svoj charakter táto brána začala strácať pri výstavbe
železničnej trate Hronská Breznica – Levice v rokoch 1895 – 1896.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWVj3NRSCIuihBtvErzcPnXsQqq596nx0WqOiFAALLvai3emP6ALHAIX0hNaYHXJTT2XT4ewHr02VkmfW0myZNjh6PX7iTqMla_svOMbjyMLnMN6V4Ip44TFCKNnDXU2bR2I2ydJU2kZo/s1600/Kriv%C3%ADn+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWVj3NRSCIuihBtvErzcPnXsQqq596nx0WqOiFAALLvai3emP6ALHAIX0hNaYHXJTT2XT4ewHr02VkmfW0myZNjh6PX7iTqMla_svOMbjyMLnMN6V4Ip44TFCKNnDXU2bR2I2ydJU2kZo/s1600/Kriv%C3%ADn+1.JPG" height="424" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ľavá časť prielomu Hrona "Porta Slovenica"</td></tr>
</tbody></table>
<br />
Neskôr
v roku 1930 bralo, ktoré trčalo od Pohronského Inovca hrozilo zrútením,
tak ho znova odstrelili. Brána sa natoľko rozšírila, že plní len komunikačnú
funkciu. Okrem rieky Hron prechádza ňou železničná a cestná komunikácia. <b>Dnes už Porta Slovenica nepredstavuje žiadnu sviatosť a veselo sa tu v otvorených kameňolomoch ťaží kameň</b> <b>pre priemyselné účely a takýmto spôsobom zaniká aj časť našej krajiny.</b><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSd36vCWXYk6co6_0Itm3Z1IEgdrigJLu5NR1ha7U5Hvf1p03NnJ4PZejQ6IZ-hNwTw3iKRcL1zAtOv8OXTUvLAFfdGiZYlz6mWsQfMep8BfT94GdKsbpxajoDLNbgxNZwV4TBR4ZGleM/s1600/Kriv%C3%ADn+2.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSd36vCWXYk6co6_0Itm3Z1IEgdrigJLu5NR1ha7U5Hvf1p03NnJ4PZejQ6IZ-hNwTw3iKRcL1zAtOv8OXTUvLAFfdGiZYlz6mWsQfMep8BfT94GdKsbpxajoDLNbgxNZwV4TBR4ZGleM/s1600/Kriv%C3%ADn+2.JPG" height="428" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Jedna časť "Porty Slovenici" vytvára kamenolom</td></tr>
</tbody></table>
<b> </b></div>
<div class="MsoNormal">
Vráťme sa ešte ku Krivínu. Keďže leží na ľavej strane Hrona,
môžeme sa k nemu dostať mostom cez Hron pri Tekovskej Breznici
a odtiaľ poľnou cestou (aj osobným autom) až ku Krivínu. Po odstavení auta
v miestach, kde je cesta nekvalitná, je treba prejsť peši. Dobrý výstup je
od zrúcaniska amfiteátra, ktorý tu bol nedávno vybudovaný (dnes je však
opustený a zdevastovaný). Lepší prístup je od závodu v Tlmačoch, kde
sa jednak dostanete na ľavú stranu Hrona a autom sa dá prejsť
k spomínanému amfiteátru.</div>
<div class="MsoNormal">
Výstup nie je veľmi náročný. Nebezpečné sú snáď len okrajové
partie spomínaného brala. Na čo by som chcel upozorniť, je tu výborná akustika.
Doľahne sem aj zvuk ľudí rozprávajúcich sa na dvore v Psiaroch
(samozrejme, keď sa rozprávajú hlasnejšie).</div>
<div class="MsoNormal">
Priam poetické je tu poludnie, keď sa rozozvučia zvony
v jednotlivých obciach. Začína sa to napríklad v Psiaroch, pokračuje
v Hronskom Beňadiku, nasledujú Tekovské Nemce, Kozárovce, ale samozrejme
poradie sa môže zmeniť.</div>
<div class="MsoNormal">
Ľudia, ktorí žili na hradisku medzi 5. a 11. storočím
mali asi vynikajúci prehľad o situácii pod Krivínom a vzhľadom na
výbornú akustiku, konský dupot mohli počuť už od Tlmáč.<br />
Dá sa predpokladať, že toto hradisko bolo drevené a určite nerobilo veľa problémov pre Tatarov aby ho vyplienili.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span id="goog_180010698"></span><span id="goog_180010699"></span><br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-82810470070001824482014-03-25T17:51:00.001-07:002014-06-12T04:02:27.909-07:00Hrad Revište a jeho príprava pre druhú manželku uhorského kráľa Mateja Korvína<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiI35NizjO9ESK9FM-Pn8khHjBFOmZtSa4HwMJbK-T9D_APScOj08OfdJlbAFIZsb89yrkQOudFrAPJ0P5R94UHZ4TjaxzDRjwAKcD5BaUu5L1_UfGQaT7c0-ocB1GiIbI_EJzmQ3AMT8/s1600/reviste+1915.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiI35NizjO9ESK9FM-Pn8khHjBFOmZtSa4HwMJbK-T9D_APScOj08OfdJlbAFIZsb89yrkQOudFrAPJ0P5R94UHZ4TjaxzDRjwAKcD5BaUu5L1_UfGQaT7c0-ocB1GiIbI_EJzmQ3AMT8/s1600/reviste+1915.jpg" height="414" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Hrad Revište na pohľadnici z roku 1915</td></tr>
</tbody></table>
<span style="color: black;"> Jednou z mála fyzických pamiatok
na Revištské panstvo je hrad Revište, nachádzajúci sa v Revištskom Podzámčí,
ktoré je časťou Žarnovice. Zrúcaniny hradu stoja na pomerne strmom kopci a
akoby uzatvárali strednú časť Hrona. Bol vybudovaný v druhej polovici 13.
storočia a písomne je doložený v roku 1265 (Ľ.Janota).</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Podľa A.Zrebeného, je hrad Revište
písomne doložený až v roku 1331, kedy ho vlastnil istý bán Ján.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Spolu už s popísaným Šašovským
hradom vlastne uzatvárajú Žiarsku kotlinu pokiaľ sa jedná o prístup k banským mestám. Zaujímavé je aj to, že Revištský a
Šašovský hrad majú veľmi podobné pôdorysy, možno ich navrhoval a staval ten
istý staviteľ, ale to je len domnienka, ktorá sa nikdy nebude dať potvrdiť.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Jedno je však isté, hrad bol
postavený po tatárskom vpáde v roku 1241. Tatári spustošili územie súčasného
Slovenska a prakticky vyvraždili jeho južné územie. Ďalšou tragédiou bolo, že
Tatári sa na tomto území zdržali rok, čím neumožnili obyvateľstvu obrábať pôdu
a siať poľnohospodárske plodiny. Táto skutočnosť mala ďalšie katastrofálne
dôsledky na počet obyvateľstva na našom území. Nastal hladomor, pri ktorom
vymrela ďalšia časť obyvateľstva.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Tieto udalosti spôsobili podstatné
zmeny vo vývoji obyvateľstva. Tatári úplne vyplienili juhozápadné Slovensko,
oblasť Pohronia a Východoslovenskej nížiny. Ukázalo sa, že Tatárom odolali len
dobre vybudované a opevnené hrady. A v tomto období sa práve začali na
Slovensku intenzívne budovať hrady a staré, drevené, boli prestavané na
murované. (Ešte po II. svetovej vojne v roku 1945 bolo na Slovensku okolo 200
hradov.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Podobne ako u Šašovského hradu, aj
v Revišti sa veľmi často striedali jeho majitelia. V roku 1388 patril kráľovnej
Márii, ktorá ho pravdepodobne darovala majiteľovi Lešťákovi. Od roku 1447 bol v
majetku Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1471 obsadil hrad poľský kráľ Kazimír,
neskôr ho vlastnil jagerský biskup. Po jeho smrti dal kráľ Matej Korvín
revištský hrad opraviť. Obnova spočívala vo vymaľovaní z vnútra aj zvonka,
úprave cesty a v tomto období bol vybudovaný aj rybník, ktorý slúži do dnešných
čias. Takto upravený hrad daroval Matej Korvín svojej drahej manželke Beatrice
- dcére neapolského kráľa Ferdinanda.</span><br />
<span style="color: black;"><b> Samozrejme, že chladné podnebie v našom kraji oproti Taliansku jej pohodu z Talianska nikdy nemohlo nahradiť, navyše keď kráľ zistil, že kráľovná mu nemôže dať potomka, našiel si náhradu v Banskej Bystrici a tu sa mu už lepšie darilo. Možno by bolo symbolické nazvať rybník po kráľovnej Beatrice.</b></span><br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: black;"><br /></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmK9uVGHulOhU6SgwG8N69CJXG4uQZgP-_1HxaKhJii_CsG0Y0Syb2Id5Vg9DWeBpnJOcWmXm7RdtQx8OlXdVi8hu048cng6R3xMqstVPAlEXrCFPeSSS9ZIBs7ZF5xPafVZhgHvCgPjk/s1600/_Revi%25C5%25A1%25C5%25A5sk%25C3%25BD+rybn%25C3%25ADk.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmK9uVGHulOhU6SgwG8N69CJXG4uQZgP-_1HxaKhJii_CsG0Y0Syb2Id5Vg9DWeBpnJOcWmXm7RdtQx8OlXdVi8hu048cng6R3xMqstVPAlEXrCFPeSSS9ZIBs7ZF5xPafVZhgHvCgPjk/s1600/_Revi%25C5%25A1%25C5%25A5sk%25C3%25BD+rybn%25C3%25ADk.JPG" height="428" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Rybník pri Revišťskom zámku bol pripravený pre manželku kráľa Mateja Korvína</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="color: black;"> Matej Huňady Korvín</span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Pri poznávaní Žiarskej kotliny sa
zmieňujeme o rôznych uhorských panovníkoch, kráľoch, cisároch a pod. <i>Bezosporu
jedným z panovníkov pre Slovákov najprijateľnejším, bol Matej Korvín (obyčajne
sa hovorí len kráľ Matej), o ktorom sa Ľ. Štúr vyjadril v roku 1847:
"Zomrel kráľ Matej, zomrela aj spravodlivosť". V podaní ľudu to bol dobrý
a spravodlivý kráľ.</i></span></div>
<i>
</i><br />
<div class="MsoNormal">
<i><span style="color: black;">Narodil sa v Kľuži (teraz
Rumunsko) a ako 15-ročný nastúpil 1.1.1452 na uhorský trón. Bol vychovávaný pod
vplyvom moderného vzdelanostného smerovania. Kráľ získal mimoriadne jazykové
vedomosti, popri latinčine, maďarčine, chorváčtine, si osvojil aj nemčinu,
češtinu a ďalšie slovanské jazyky. Dá sa predpokladať, že sa vedel dorozumieť
aj po slovensky. O jeho úcte k vzdelanosti svedčí aj jeho výrok:
"Nevzdelaný kráľ je korunovaný somár". nie je nezaujímavé, že ako
14-ročného ho odsúdili na smrť, aby ho o rok priamo z pražského väzenia
korunovali za uhorského kráľa, ako dôsledok dohody dvoch politických táborov.
(Asi nikto netušil, koľko bude v našich dejinách hláv štátu, ktorí boli najskôr
väznení, alebo opačne).</span></i></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Matej Korvín mal veľmi zložitú úlohu
- konsolidovať štát. Vlády sa ujal veľmi energicky, obmedzil vplyv šľachty,
dosadil do štátnych funkcií nových ľudí, zorganizoval armádu a vyhnal z Uhorska
cudzie vojská. Matej Korvín nielenže odstránil v krajine feudálnu anarchiu, ale
rôznymi úľavami sa mu podarilo hospodársky povzniesť banské a ostatné slobodné
kráľovské mestá.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhn4sI-1AOpr2m_MVl1scisXXKI-2I2oZtJiHRHQa-kHY0Mmvv5j1uHb4oc1LI8MNO3zlfdsEuoT4hXZyEV4TaOk1gXjSqinJmqKHDNid1dhrtBqJH-gs608sF1fkt1XQmQbxSOWsIHwdY/s1600/_Beatrice.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhn4sI-1AOpr2m_MVl1scisXXKI-2I2oZtJiHRHQa-kHY0Mmvv5j1uHb4oc1LI8MNO3zlfdsEuoT4hXZyEV4TaOk1gXjSqinJmqKHDNid1dhrtBqJH-gs608sF1fkt1XQmQbxSOWsIHwdY/s1600/_Beatrice.JPG" height="640" width="538" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Beatrice dsruhá manželka kráľa Mateja Korvína Hunyadyho<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Bolo toho veľa, nie je cieľom
všetko tu spomínať, ale predsa diela, ktoré zostali na Slovensku po vláde
Mateja Korvína - budova akadémie Istropolitana, ktorú založil v roku 1465,
ďalšie pamiatky vybudované za jeho vlády Dóm sv. Martina v Bratislave, Dóm sv.
Alžbety v Košiciach, dielo majstra Pavla z Levoče. Umrel v roku 1490 vo Viedni.
A úplne na okraj - bol to on, kto zabezpečil, že víno z bratislavských viníc
predávali aj na kráľovskom dvore vo Viedni...</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Samozrejme, že u revištského
panstva nešlo len o hrad, ale hlavne o poddanské obce, ktoré pod panstvo
patrili. V roku 1479 to boli Žarnovica, Voznica, Lukavica, Kopanice, Rudno nad
Hronom, Malá Lehota, Prochot, Dolná a Horná Ždaňa, Horná a Dolná Trnávka,
Bukovina a 14 mlynov.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">V júli 1479 sa kráľovskí manželia
rozhodli venovať hrad Revište kráľovskému pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče s
prímením Dóczy. Dóczyovci vlastnili potom hrad Revište až do roku 1662, keď
celý rod vymrel a po 193 rokoch prevzala hrad aj panstvo banská komora. Samotné
darovanie hradu nebolo také jednoduché, ako sa v niektorých historických
materiáloch uvádza. Matejova manželka Beatrice jednoducho riešila svoj finančný
problém a po pôžičke 8000 zlatých prenechala Dóczyovcom hrad, pričom konečná
suma bola 16 000 zlatých.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Panovanie rodu Dóczy bolo do
značnej miery rozporné, veľmi zle zachádzali so svojimi poddanými, bojovali so
svojimi susedmi a na druhej strane zastávali vysoké štátnické funkcie.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Dóczy Urban, Žigmund, Štefan,
Andrej, František. rod Dóczyovcov bol vládnucím rodom
v Žiarskej kotline. Zastávali významné štátne funkcie, napr. Žigmund zastával
županské funkcie v Tekovskej župe, bol majiteľ hradov Revište, Šašov, Blatná.
Jeho manželku odniesli Turci do zajatia, jeho sťali - je pochovaný v
Ladomerskej Vieske. <a href="http://ziarskakotl.blogspot.sk/2010/06/10-vieska-ladomer-miesto-s-pamiatkou-na.html">Viac tu</a></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">František od roku 1515 tekovský
župan, padol v bitke pri Moháči.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Urban Dóczy dal okolo roku 1485
postaviť v Žarnovici trojposchodový neskorogotický zámok bez veže, ktorý bol v
obdobiach bez vojen rezidenciou Dóczyovcov.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj32HhkyY532fenA7lfaKKMtJTWmmkeJ_Lr1Wo76o6bJyTQCZejgXtpt6E-Apo_Z0bybIX8BXDn4zUOYs3e7Q-dA7hShAwdgO9BdRj9IdbN6ATr2qYpjkPYMq5P_L2FExEw9Uo0dWyafWo/s1600/_%C5%BDarnovica+z%C3%A1mok+2004.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj32HhkyY532fenA7lfaKKMtJTWmmkeJ_Lr1Wo76o6bJyTQCZejgXtpt6E-Apo_Z0bybIX8BXDn4zUOYs3e7Q-dA7hShAwdgO9BdRj9IdbN6ATr2qYpjkPYMq5P_L2FExEw9Uo0dWyafWo/s1600/_%C5%BDarnovica+z%C3%A1mok+2004.JPG" height="640" width="442" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Žarnovický zámok na fotografii v roku 2004</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Andrej od 1586 - 1616 tekovský
župan, zúčastnil sa viacerých bojov s Turkami a povstalcami (Bočkay, Betlen).</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Štefan sa stal v roku 1625
strážcom uhorskej koruny.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Samozrejme že oveľa viac údajov o
rode Dóczy je v encyklopédiách, pokúsil som sa len okrajovo písať o ľuďoch,
ktorí tu bezprostredne vládli, veď napríklad nie je zanedbateľné ani to, že
zasadnutia Tekovskej župy a banských miest sa viedli v žarnovickom kaštieli a
na Revištskom hrade.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhh1eGKvDZi-mE7-8m4KHPTQi5M6tgB9ct4HPOK8vGdJPNZU28B6llhHndsnyczsxh3F9sbCAqpUlBJoXzVmgrXBt03Vj2_KEMsVlEfedvhhwZtcE3KyANKl608bTbSH8-pDWWYtwBj9So/s1600/_Beatrix+olt%C3%A1r+v+Levo%C4%8Di.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhh1eGKvDZi-mE7-8m4KHPTQi5M6tgB9ct4HPOK8vGdJPNZU28B6llhHndsnyczsxh3F9sbCAqpUlBJoXzVmgrXBt03Vj2_KEMsVlEfedvhhwZtcE3KyANKl608bTbSH8-pDWWYtwBj9So/s1600/_Beatrix+olt%C3%A1r+v+Levo%C4%8Di.JPG" height="640" width="450" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľadnica z chrámu Sv. Jakuba v Levoči znázorňujúca kráľovský pár /Beatrix a kráľ Matej/</td></tr>
</tbody></table>
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-61191222210466752892014-03-25T01:33:00.000-07:002014-04-20T11:39:32.724-07:00Revištské a žarnovické panstvo, strieborná huta, výroba dreveného uhlia a žarnovický pivovar<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjejJ_D7TNDYzbvT0XX9mnxk7eQDELbiShc7VZIF_Uax-wpEIIzCAZaBQ-84R9hREvWr0TBzdpw6ztW1g-fN-soEmlOAU0SKjv3LTyLEN0ZNohm-U2hd7bnYo2tD0gkbEl_EYTvK2EJ4po/s1600/_%25C5%25BDarn.+huta+2+pl%25C3%25A1n+huty.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjejJ_D7TNDYzbvT0XX9mnxk7eQDELbiShc7VZIF_Uax-wpEIIzCAZaBQ-84R9hREvWr0TBzdpw6ztW1g-fN-soEmlOAU0SKjv3LTyLEN0ZNohm-U2hd7bnYo2tD0gkbEl_EYTvK2EJ4po/s1600/_%25C5%25BDarn.+huta+2+pl%25C3%25A1n+huty.JPG" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Budova strednej huty v Žarnovici podľa projektu zo zač.19 storočia</td></tr>
</tbody></table>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<br />
<i>V roku 1780 informoval Hlavný komornogrófsky úrad v B</i>anskej
Štiavnici magistráty 7 stredoslovenských miest (Banská Štiavnica, Kremnica,
Banská Bystrica, Banská Belá, Nová Baňa, Ľubietová, Pukanec), banskú správu v
Banskej Bystrici a Kremnici a všetky v tom období dôležité úrady, napr. aj
banské súdy, ale čo je dôležité, aj komorské panstvá v Revišti, Šašove a Ľupči
o vymenovaní Antona Ruprechta za asesora Hlavného komorskogrófskeho úradu a
profesora chémie a banských vied za ozajstného cisársko-kráľovského banského
radcu. Asi to bola vysoká funkcia, ale vidieť, že aj panstvo Revište patrilo v
tomto čase medzi dôležité strediská stredoslovenskej baníckej oblasti." <b>Týmto citátom zo Štátneho banského archívu v Banskej Štiavnici by som si dovolil zvýrazniť význam Revišťského panstva.</b><br />
<div class="MsoNormal">
Revištské panstvo prešlo v roku 1662 pod správu
banskoštiavnickej komory.</div>
<div class="MsoNormal">
Je len samozrejmé, že dejiny Revištského panstva sa nedajú
oddeliť od dejín Žarnovice. Samotný, už spomínaný oznam o menovaní profesora
Ruprechta prišiel v čase, keď bol hrad Revište natoľko poškodený, že sa stále
menej využíval a sídlo panstva bolo vlastne celé 18. storočie v Žarnovici.</div>
<div class="MsoNormal">
Žarnovica získala a už v roku 1516 výhody od kráľa na
konanie jarmokov trikrát do roka, ako aj právo konania týždenného trhu tak, ako
ostatné slobodné kráľovské mestá. V listine sa Žarnovica uvádza ako oppidum -
mestečko a bola vlastne hospodárskym centrom Revištského panstva. Je zaujímavé,
že nedošlo k jeho premenovaniu na Žarnovické panstvo.</div>
<div class="MsoNormal">
Záujem kráľovskej komory pokiaľ ide o Revištské panstvo, bol
orientovaný najmä na bohaté lesy, ako zdroj dreva pre hutnícky priemysel,
samotný hutnícky priemysel, ale nie zanedbateľné boli aj dane od poddanských
obcí a výnosy z ďalších majetkov, o ktorých sa zmienime neskoršie.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzy-XfVN64mQBgW84WR3GDAQVExhqws9bVFsMI6-2nPxY4gKiLyDjO8k9z8yaHWRZnce4LL4MYy9NsB9xnnB7jTjwXgtOoIkz98nuOlPSOeZCvNfd-xMBeV8RbWe4EBkuIFUT4WVzTU3Y/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+1.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzy-XfVN64mQBgW84WR3GDAQVExhqws9bVFsMI6-2nPxY4gKiLyDjO8k9z8yaHWRZnce4LL4MYy9NsB9xnnB7jTjwXgtOoIkz98nuOlPSOeZCvNfd-xMBeV8RbWe4EBkuIFUT4WVzTU3Y/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+1.JPG" height="424" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Súčasný pohľad na niektoré budovy Striebornej Huty /2006/</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Akú úlohu zohral v Žarnovici hutnícky priemysel? V roku 1739
sa začala v Žarnovici budovať huta, v ktorej sa spočiatku spracovávali olovené
rudy a v šachtových peciach sa z nich vyrábalo olovo. Neskôr bola prebudovaná
na hutu, v ktorej sa pomocou vyrobeného olova vyrábal tzv. striebornozlatý
zliatok. Ide o starú technológiu, keď sa v roztavenom olove rozpustilo z rúd
vyredukované striebro (s obsahom zlata) a olovo sa potom vháňaním vzduchu do
taveniny zoxidovalo. Na hladine taveniny sa objavil zrkadlový záblesk a
technologická operácia bola ukončená. Striebornozlatý zliatok išiel na ďalšiu
rafináciu.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgTRFAVQFDAB_Zm9PcUwVdX7QoeuI68URcj23wDyxCYwKwuRLF7TkTxo_tYAmZycfusISsw18t559EA26-nzr1WtX-0rV8R5vAThyphenhypheney0BTW1UKrG3MeoRwT6FLZ5GvlboqSfqMKct3OJBk/s1600/_%C5%BDarn.+huta+3+kov%C3%A1%C4%8D.+diej%C5%88a.JPG" height="462" width="640" /></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Plán kováčskej vyhne v Žarn. hute</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Umiestnenie huty riešil cisársky staviteľ a vyslanec barón
Emanuel S. Fischer von Erlach. Ak by sme analyzovali postavenie huty aj z
dnešného hľadiska, tak umiestnenie riešil veľmi výhodne na Veľkom potoku pri
Žarnovici, pri bohatých lesoch a malých vzdialenostiach od baní a stúp, odkiaľ
sa ruda dovážala. Ďalšou výhodou bol výdatný Kľakovský potok. Dnes sa táto
lokalita volá Žarnovická huta.</div>
<div class="MsoNormal">
<i>E.S.Fischer von Erlach (1693 Viedeň - 1742 Viedeň) -
architekt, staviteľ atmosferických parných strojov na pohon čerpadiel. Navrhol
rad zlepšení rôznych výrobných zariadení. Spolu s I.Potterom postavili čerpacie
stroje na šachte Jozef, šachte Magdaléna. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje návrh
z roku 1738 na postavenie viacerých stúp v Banskej Štiavnici, ktoré mali byť
poháňané ohňovými strojmi.</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Odborníci, ktorí toto miesto hodnotili, sa vyjadrili, že
"je to miesto ako stvorené pre výstavbu huty".</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Zaujímavé je hodnotenie pracovných síl, "keďže miesto
je na území revištského panstva, ktoré patrilo eráru, budú môcť poddaní
vykonávať feudálne povinnosti, ako furmani a pod. Mohli by si aj niečo
privyrobiť, lebo životná úroveň tu bola veľmi nízka". Ľud tam vraj bol
veľmi biedny.</i></div>
<div class="MsoNormal">
Výstavba huty sa začala okolo roku 1736 rôznymi budovami pre
úradníkov, hutného pisára, riaditeľstvo, ale aj robotníkov. Prevádzka sa začala
v júli 1740, no už v druhej polovici toho istého roku sa rozhodlo, že
žarnovická huta bude prebudovaná na striebornú hutu.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcxKc2VeSQxNZMwiONvVAZ0EqLvGs6preivrI5zcXX41ca3xQnkOc9VNKDZ6PtSdTS1QuVnjxb701LEkzUAKoTHFXNcF5r-BxF1EtJnr5LJ50QdHHDsatvZiHv6pUcdPy7YySD6yDW0HI/s1600/_%C5%BDarn.+huta+1+m%C3%BAr.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcxKc2VeSQxNZMwiONvVAZ0EqLvGs6preivrI5zcXX41ca3xQnkOc9VNKDZ6PtSdTS1QuVnjxb701LEkzUAKoTHFXNcF5r-BxF1EtJnr5LJ50QdHHDsatvZiHv6pUcdPy7YySD6yDW0HI/s1600/_%C5%BDarn.+huta+1+m%C3%BAr.JPG" height="440" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stojaci múr kováčskej vyhne do ktorého vyúsťuje aj vodný náhon</td></tr>
</tbody></table>
<i></i> </div>
<div class="MsoNormal">
Definitívny plán prestavby bol schválený 14. marca 1741 v
Banskej Štiavnici na porade za prítomnosti komorského grófa Jána Nepomuka
Mitrovského, komorského geometra Samuela Mikovínyho, správcu revištského
panstva Gašpara Neuthallera a hutného pisára Jozefa Petra Seena. Huta bola
vybudovaná ako moderná huta. Významnú úlohu pri výstavbe huty zohral Ján
Nepomuk Mitrovský.</div>
<div class="MsoNormal">
<i> Ján Nepomuk Mitrovský sa narodil v Brne a umrel v
roku 1760 v Prahe. Bol hlavným komorským grófom v rokoch 1734 - 1747, zaslúžil
sa o založenie Baníckej školy v roku 1735
a prispel k oživeniu hutníckej činnosti v
stredoslovenských mestách. Podporoval projekty S.Mikovínyho, stavbu vodných
nádrží, ohňových strojov, strojov na čerpanie vody. Pri našom rozprávaní sme sa
stretli s J.N.Mitrovským pri pamätnej tabuli na Počúvadle.<a href="http://starhuttech.blogspot.sk/2010/11/pamatna-tabula-pri-vypusti-z-jazera.html">Viac tu</a></i></div>
<div class="MsoNormal">
Strieborná huta začala pracovať v roku 1744. Podobne o tejto
hute publikoval materiály M.Kamenický a z popisu vidieť, že tu boli
spracovávané jednak rudy z baní na Veľkom Poli a Píle (bolo tu údajne až 17
štôlní), ale aj polotovary z rôznych menších hút, ktoré nemali uzatvorený
technologický cyklus, napríklad v 18. storočí sa priemerne ročne spracovalo 2
688 centov surového kamienka z hút v Hodruši, Sklených Teplíc, Železnej
Breznici. Hlavnou surovinou však boli rudy a šlichty z banských závodov,
ktorých sem bolo dovezených 48 540 centov, ďalšími surovinami bolo olovo,
vápenec, železná ruda.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh29eDf_TSpjDTFZo0ad6WjXORI9ryHL7TYzrp27i4tOeN4lfZkx3NxSoHwbKU4gOF30th-zyRx-LJppk4yfHw-Y0EYP1IXu1bVvjOFZZEQnAKUcAX9FMfw8uDXHf3jXtoT2HOM1ISE8gk/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+3.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh29eDf_TSpjDTFZo0ad6WjXORI9ryHL7TYzrp27i4tOeN4lfZkx3NxSoHwbKU4gOF30th-zyRx-LJppk4yfHw-Y0EYP1IXu1bVvjOFZZEQnAKUcAX9FMfw8uDXHf3jXtoT2HOM1ISE8gk/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+3.JPG" height="518" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ešte jeden pohľad na múr bývalej kováčskej dielne</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Podľa spomínaného M.Kamenického sa ročne vyrobilo 22 460
hrivien, teda 6, 304 t striebornozlatých zliatkov. Tieto sa dvakrát do týždňa
odvážali do Banskej Štiavnice. Ozbrojený sprievod tvorili dvaja hajdúsi.
Výrobné zariadenie predstavovali vysoké pece, lepší by bol názov šachtové pece
(tak sa používa vo farebnej metalurgii), ďalej polovysoké pece, pražiace pece,
sciedzacie a zhŕňacie pece.</div>
<div class="MsoNormal">
Veľmi stručne - išlo o redukčnú technológiu v šachtových a
polovysokých peciach, pri ktorej vznikol kamienok a striebro a zlato prešlo do
olova, z ktorého sa rafináciou pomocou vháňaného vzduchu na povrch taveniny
oxidovalo olovo a vznikali už spomínané striebornozlaté zliatky. Takto sa
získaval kov s čistotou okolo 99,6 percenta. Ďalšou rafináciou sa dala získať
ešte väčšia čistota. Obyčajne sa realizovala podobnou technológiou, no v
menších zariadeniach. Spracovávali sa aj ďalšie vynikajúce polotovary a odpady.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> V 19. storočí, teda od roku 1800
do uzatvorenia huty sa v nej vyrábalo okolo 155 mincovných funtov zlata (91,45
kg/rok) a 8300 mincovných funtov rýdzeho striebra (4, 987 ton/rok). V tomto
období pracovalo v hute 120 pracovníkov. Mnohí sem prišli pracovať z okolitých
hút, najmä z Kremnice a Novej Bane. Výrobky z huty sa už v tomto období vozili
na ďalšie spracovanie do Kremnice. Správca huty mal v začiatkoch ročný plat 453
zlatých a 20 grajciarov. Správcovstvo huty bola iste vysoká funkcia aj
spoločensky, veď napríklad smolnický rodák Michal Höring (1767 - 1820),
absolvent Banskej akadémie, od roku 1804 vykonával funkciu správcu Žarnovickej
huty a v roku 1812 bol menovaný za riadneho profesora chémie, mineralógie a
hutníctva na Banskej akadémii. Súčasne bol v tom istom roku dvorskou komorou
menovaný na banského radcu.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="color: black;"> Veľmi cenný záznam sa nachádza vo
farskej kronike Horných Hámrov, kde je zaznamenané, že od plynov unikajúcich z
pecí hynú stromy a úroda na poliach. Ďalšie záznamy hovoria o tom, že práca pri
peciach je zdraviu škodlivá a robotníci často chorľaveli a mreli. Na základe
toho uskutočnila komora opatrenie dňa 8.októbra 1778 o zvýšení výšky dôchodkov
tak, že vdova po hajdúchovi (profesia medzi hutníckymi robotníkmi - strážnik)
alebo šafárovi (funkcia ako vedúci hutníckej prevádzky) bola 12 grajciarov
týždenne (robotník zarobil týždenne od 1 zlatky 25 grajciarov do 2 zlatiek 15
grajciarov). Bola to almužna, ale už to bola sociálna podpora.</span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Zlá ekologická situácia bola
následkom spracovávania sulfitických rúd. Huta pracovala do roku 1878, keď bola
v Banskej Štiavnici vybudovaná Centrálna huta s modernou technológiou.
Spustenie tejto huty znamenalo zastavenie hút v Žarnovici, Banskej Bystrici a
na Starých Horách.</span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9KQCWKyC1a0itD924KO5B_ljvssx3dqkbCt-IjKQHOd6d-OIKfk9LeceOQRhuIvXSAeAmvukZmoXuJuQIoFkz84GknZQP0QgKGYMNCIt_fyKwVt-L4uIorWE77nXGY3g7g-pbBErt5vk/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+2.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9KQCWKyC1a0itD924KO5B_ljvssx3dqkbCt-IjKQHOd6d-OIKfk9LeceOQRhuIvXSAeAmvukZmoXuJuQIoFkz84GknZQP0QgKGYMNCIt_fyKwVt-L4uIorWE77nXGY3g7g-pbBErt5vk/s1600/Strieborn%C3%A1+huta+2.JPG" height="640" width="496" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na kaplnku Sv. Floriána súčasný stav /2006/</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<span style="color: black;"> <b> Nie menej významnú technologickú a organizačnú úlohu zohrávala výroba dreveného uhlia</b>. Drevené uhlie sa používalo, ako zdroj energie a ako redukčné činidlo. Podmienky tu síce boli v prvých etapách výroby olova a zlatostrieborných zliatkov ideálne s ohľadom na blízkosť a mohutnosť lesov, ale aj tak si dovoz z rôznych vzdialeností vyžadoval prísne organizačné opatrenia. Drevené uhlie sa vozilo z rôznych výrobných lokalít a rozdelených pre letnú a zimnú výrobu. Letné uhliarstvo bolo v Hornom Kľaku vzdialené 9 hodín cesty konským povozom, zimné uhliarstva boli v Boháčskej doline, Ostrovici, Vrátach, Vicianovej doline, tieto boli vzdialené od huty 2 hodiny cesty konským povozom. počas prevádzky Striebornej huty sa stalo, že Novobanské lesy boli úplne vyrúbané a erár zháňal drevo napríklad od cirkevných lesov. Drevo sa do huty dopravovalo aj Kľakovským potokom jasle na jeho zachytávanie sú inštalované ešte aj dnes v Horných Hámroch pri fungujúcej odrážke vody do Striebornej huty. Je celkom možné, že sú v pôvodnom stave. Najviac dreva bolo vyťažené zKľakovských lesov, na druhom mieste boli Inovecké lesy a ako tretie Novobanské. Tie si už však niečo odslúžili pri prevádzke sklárne v Starej hute pri Novej Bani. huta zamestnávala celý rad profesií, ale takou zaujímavou boli takzvaný Treib Perkl obyčajní ľudia, ktorí zbierali viazaničky /otiepky/ halúzok a raždia, ktoré boli potrebné pri technológii výroby zlatostriebra, teda zháňaní zoxidovaného olova /gleitu/ </span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="color: black;"> Zaoberali sme sa Žarnovickou hutou
podrobnejšie, ale ak uvážime, že huta pracovala 139 rokov, tak to je už
úctyhodné číslo. Za toto obdobie bolo vyrobené v 18. storočí okolo 378 ton
striebornozlatých zliatkov a v 19. storočí 7,133 tony zlata a 381,9 tony
striebra.</span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Samozrejme, že tieto výpočty
nemusia byť presné, sú len informatívne. Ťažko je nám posúdiť, či je to veľa
alebo málo. Môžeme len konštatovať, že išlo o jednu z najväčších hút
vyrábajúcich striebro v Uhorsku.</span><br />
<span style="color: black;"><b> Zaujímalo ma, aké fyzické pamiatky
zostali po tejto hute, veď od jej odstavenia prešlo len 124 rokov. A skutočne,
v Žarnovickej hute, ktorá je dnes súčasťou Žarnovice, sú pôvodné budovy, v
ktorých boli kancelárie vedenia baní, huty, prípadne byty pre pracovníkov huty.
Na budove správy baní sa nachádza pravdepodobne pôvodná plastika sv. Floriana.
Vežička s hodinami na tejto budove bola pôvodne drevená, dnes je
rekonštruovaná. Ďalej je tu asi </b></span><b><span style="color: black;">70 cm</span><span style="color: black;">
hrubý a </span><span style="color: black;">8
m</span><span style="color: black;"> dlhý kamenný múr,
ktorý tvorí jednu stenu výrobnej haly, ostatné steny sú už vybúrané a dajú sa
vidieť len po očistení základov. Určite významnou pamiatkou je aj stále fungujúci vodný náhon, možno s originálnymi česlami na zachytávanie dreva.</span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Treťou budovou je budova, v ktorej
bývali (pravdepodobne) hospodárski pracovníci. Veľmi sympaticky pôsobí posledný
zvyšok pripomínajúci Žarnovickú hutu. Je to </span><span style="color: black;">1192 metrov</span><span style="color: black;"> dlhý náhonový jarok, ktorý je odrazený haťou z Kľakovského
potoka v Horných Hámroch. Energia z tejto vody sa využívala hlavne na výrobu
dmýchacieho vzduchu tak, že poháňala všetky zariadenia, ktoré potrebovali točivý pohyb, ktorý poháňal ventilátory a fúkal vzduch do oloveno-zlatostriebornej taveniny. Za
povšimnutie stojí, že huta nebola postavená priamo pri Kľakovskom potoku.
Vtedajší projektanti asi dobre vedeli, čo vie Kľakovský potok urobiť pri
povodniach. Zvyšky striebornej huty sú hneď na okraji Žarnovickej huty, na
pravej strane cesty Žarnovica - Horné Hámre.</span><br />
<span style="color: black;"><b> Žarnovický pivovar </b></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Druhým najväčším priemyselným
závodom v tomto období bol v Žarnovici pivovar. Historici hovoria, že pivovar bol v
Žarnovici od nepamäti. Prvý záznam o kapacite je z roku 1681. V tomto roku sa
varilo pivo 58-krát, keď sa ho uvarilo skoro 214 tisíc litrov. Expedovalo sa do
okolitých hút (Dolnohodrušská, Hornohodrušská, Pacher štôlňa, Vyhne, Voznica
atď.)</span><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkyCTmexz0L1ICYJjIBFs-CrOpr-bJrzmvEjA8Nu15s7twNbBQVr6GL295MER8yAc7iu5Osh-_P1xpZRdVbOkr2mJ5qTyGWF0Bp2gs551MFbAFB1ZZ5nuWr6iBXQocVXZDNRYn8kgGbao/s1600/_%C5%BDarn.+huta+4+pivovar.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkyCTmexz0L1ICYJjIBFs-CrOpr-bJrzmvEjA8Nu15s7twNbBQVr6GL295MER8yAc7iu5Osh-_P1xpZRdVbOkr2mJ5qTyGWF0Bp2gs551MFbAFB1ZZ5nuWr6iBXQocVXZDNRYn8kgGbao/s1600/_%C5%BDarn.+huta+4+pivovar.JPG" height="416" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výkres barokového pivovaru zo začiatku 19. storočia v Žarnovici</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Zaujímavejšia história sa začína v
roku 1751, keď banskoštiavnická komora oznámila, že sa bude stavať nový pivovar
na mieste starého. So svojou technológiou prišiel Nemec Filip Wagner, ktorý
dostal do prenájmu pivovar za 4000 zlatých. Zaujímavé sú ďalšie podmienky -
kaucia 10 000 zlatých, poslušnosť banskej komore, jačmeň bude nakupovať len od
revištského panstva a chmeľ bude tiež z chmeľníc Revištského Podzámčia.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span style="color: black;"> Tak také boli podmienky pre vstup
zahraničného kapitálu pred 250 rokmi - to by sme brali - nie?</span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"><b>Pivovar úspešne začal vyrábať a jeho
technické parametre</b> </span><br />
<span style="color: black;"> - pivovar bol rozložený na dosť veľkej ploche, budova bola
jednoposchodová, mal dva kotly na varenie piva s obsahom </span><span style="color: black;">4836 litrov</span><span style="color: black;">, zaujímavé, že chmeľu sa spracovalo </span><span style="color: black;">2500 kg</span><span style="color: black;"> a jačmeňa 380 ton.Do skladu v pivnici sa zmestilo 382
hektolitrov piva. Navyše pri pivovare bola aj pálenica, v ktorej sa vyrobilo </span><span style="color: black;">40 460 litrov</span><span style="color: black;"> pálenky za rok.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Ešte malá poznámka k chmeľniciam,
ktoré boli v Revištskom Podzámčí. Obec ich prenajímala za 40 grajciarov, v roku
1785 si ich vylicitoval miestny farár.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Výroba piva v Žarnovici bola
ukončená v roku 1908. Vtedy sa tu posledný raz varilo pivo, keď majiteľ
zlievarne a pivovaru vo Vyhniach Kachelman
žiadal z konkurenčných dôvodov ministerstvo, aby obecný pivovar v Žarnovici
zrušilo, čo sa aj stalo.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Od roku 1762 bol správcom erárneho
pivovaru Tobiaš Brinn, ktorý predtým pôsobil v žarnovickej škole.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<i><span style="color: black;">Ján Tobiaš Brinn - bol jedným z
prvých žiakov Samuela Mikovíniho na Baníckej škole v Banskej Štiavnici.
Významná osobnosť, ktorá prešla rôznymi funkciami, okrem správcu žarnovického
pivovaru zväčša pedagogickými, pričom vyučoval základy geometrie a banského
meračstva. Od roku 1784 pôsobil ako profesor Banskej akadémie v Banskej
Štiavnici a inžinier banských miest.</span></i></div>
<div class="MsoNormal">
<i><span style="color: black;">Už v roku 1736 vyhotovil mapu
Richňavských vodných nádrží a nádrže Bakomi, 1740 - 1741 mapu baní v Španej
Doline, vypracoval mapy Kremnice, ďalej sa zaoberal prehliadkami baní
(expertízami) v Budíne, Partizánskej Ľupči, Jarabej a Jaseni. V roku 1741
predložil návrh na vybudovanie cesty medzi Sklenými Teplicami a Kremnicou.
Umrel 13.2.1769 v Žarnovici.</span></i></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> K týmto činnostiam existovala aj
príslušná, akoby servisná činnosť. Pre revištské a žarnovické panstvo to bola
napríklad výroba mlynských kameňov. poplatky musel platiť aj Hliník nad Hronom,
napríklad podľa veľkosti mlynského kameňa (v roku 1789 bolo panstvu zaplatené v
poplatkoch 2187,5 zlatých).</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;">Vápno sa vyrábalo na Píle a
Kopaniciach. </span><br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRSDWhpt9KMSZOiYer-LvYKZa673XOF_E1lLzWpgRPpYIvJCl7IX8jHQcJ4xJx2soPDrgtR0mNhK91IJzfeQOOtkgtl6wUX589i6Oh7fGEDhExVW5oWHvVmJxG0bmzbZ2XabpaAsaoU-o/s1600/Nov%C3%A1+Ba%C5%88a++v%C3%BDroba+ml.+kame%C5%88ov+1899.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRSDWhpt9KMSZOiYer-LvYKZa673XOF_E1lLzWpgRPpYIvJCl7IX8jHQcJ4xJx2soPDrgtR0mNhK91IJzfeQOOtkgtl6wUX589i6Oh7fGEDhExVW5oWHvVmJxG0bmzbZ2XabpaAsaoU-o/s1600/Nov%C3%A1+Ba%C5%88a++v%C3%BDroba+ml.+kame%C5%88ov+1899.jpg" height="474" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výroba mlynských kameňov v Novej Bani /pohľadnica 1899/</td></tr>
</tbody></table>
<br />
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: black;"> Prvá písomná zmienka o pltníckom
prístave na Hrone je z roku 1765. Dá sa predpokladať, že existoval už skôr.
Pristávali tu plte z hornej časti Hrona a dovážali drevo pre bane a huty. </span></div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-43711371864307518082014-03-23T13:09:00.003-07:002014-03-29T01:40:15.837-07:00Trojičný stĺp v Novej Bani vytvoril umelec za byt a stravu<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]-->
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1bf1Mh9aJpZTL6kmhHA6w7PL6mvtC9g6zT33Td2TA9aKcdIuMoyKSFn3ubPzyxw9pTzKhVVKOUqnZMr6dC2D8bclR6CMTkeUf2lSZZJ9AyS9Ym95AJu8_IB9djfFgQA8jDKm9HywroIE/s1600/_Nova+Bana+18+Troji%25C4%258Dn%25C3%25BD+stlp+..JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1bf1Mh9aJpZTL6kmhHA6w7PL6mvtC9g6zT33Td2TA9aKcdIuMoyKSFn3ubPzyxw9pTzKhVVKOUqnZMr6dC2D8bclR6CMTkeUf2lSZZJ9AyS9Ym95AJu8_IB9djfFgQA8jDKm9HywroIE/s1600/_Nova+Bana+18+Troji%25C4%258Dn%25C3%25BD+stlp+..JPG" height="640" width="474" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Trojičný stĺp, ktorý vytvoril hodrušský rodák Jozef Neuschl Faragó<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br /></td></tr>
</tbody></table>
V strede Novej
Bane <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>stojí 165 ročný pamätník-súsošie
Svätej Trojice. Pamätník je vykresaný z novobanského trachytu. Trachyt je
sopečná vyvrelina podobná ryolitu, oproti napríklad hlinickému ryolitu, ktorý
je ružový je tento svetlejší. Z tohto materiálu<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bolo v rokoch 1843 – 1846 vytvorené sochárom
pochádzajúcim z Hodruše Jozefom Neuschlom Faragóom neskorogotické súsošie
Sv. Trojice. Súsošie bolo slávnostne odhalené v roku1847 bansko-bystrickým
biskupom Jozefom Rudňanským. Nová Baňa sa zrejme po vzore Štiavnice
a Kremnice stala ďalším banským mestom, ktoré sa mohlo takýmto významným <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>súsoším pochváliť.<br />
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Na vysokom hranole,
ktorý tvorí základ súsošia a je členené nárožnými stĺpmi, je umiestnená
socha Sv. Trojice. V hranole sú vytvorené štyri výklenky s plastikami
– sochami P. Márie, Sv. Heleny, Sv. Štefana a Sv. Ladislava.</b> Figurálne
reliéfy nad týmito sochami už nie sú pôvodné a boli tam <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>umiestnené reštaurátorom Ľ. Mackom v roku
1927. V tomto roku bolo súsošie obnovované.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span> Jozef Neuschl Faragó
sa narodil v hodrušskej baníckej rodine roku 1821, no a keď sa
pozrieme na rok narodenia a rok dokončenia súsošia zistíme, že umelec mal
25 rokov čo je mimoriadne obdivuhodné. Už pred tým začal tvoriť malé výtvarné
diela , stretával sa z rôznymi umelcami a jeho najväčšia práca do
tohto obdobia bola účasť na výzdobe chrámu v Ostrihome. <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Keď sa dozvedel, že mesto N. Baňa chce
stavať Trojičný stĺp podujal sa na jeho vyhotovenie bez nároku na honorár, len
za stravu,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>byt a uhradenie vecných
výloh na materiálne zabezpečenie. Treba však povedať, že novobanská mestská
rada bola asi výsledkom nadšená a udelila majstrovi čestné občianstvo
a finančnú pomoc na štúdium</b>. Študoval potom vo Viedni, pracoval
v Mníchove, Budapešti a v roku 1854 sa natrvalo usadil v Levoči.
Okrem rôznych výtvarných prác sa zapojil do spracovávania portrétov mešťanov,
podieľal sa na reštaurovaní chrámu Sv. Jakuba v Levoči. </div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> Nemal to však vôbec
jednoduché, nedostatok objednávok na sochárske diela a jeho slovenské
národné cítenie mu neumožnilo pracovať a ekonomicky sa udržať. Práve jeho
ekonomická situácia do odsunula do ústrania a biedy. Umrel roku 1895.</b></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9EwkFmQIDkLxWaUu_XkcNpmexi_EN6BXeWRowwK5bOPRxj8DU3He4xFVWwNa2KOLAN_ZHL9qwbEBzqjW-zhgWOufbQRHlCpflRvFBLQDj8Z8INChUcEG8OzaMUBUtSfkzOveSvwo8wvs/s1600/_Troj.+stlp,+N.+B.+4.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9EwkFmQIDkLxWaUu_XkcNpmexi_EN6BXeWRowwK5bOPRxj8DU3He4xFVWwNa2KOLAN_ZHL9qwbEBzqjW-zhgWOufbQRHlCpflRvFBLQDj8Z8INChUcEG8OzaMUBUtSfkzOveSvwo8wvs/s1600/_Troj.+stlp,+N.+B.+4.JPG" height="400" width="288" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Detail Sv. Ladislav /2006/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqGwvR5HfoK1Uwbl74LwmdBvtDRiequIYHOfVVgMdCJAPxZaZd960lGFt3aaE_39hE7bxvihJYULC9dS-GLqYp5yXHWzbjBNv652bq77S8jLdiaoXsJpBlCuFUUBoUnYGwwNWzLwNxKQs/s1600/_Troj.+stlp,+N.+B.+5.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqGwvR5HfoK1Uwbl74LwmdBvtDRiequIYHOfVVgMdCJAPxZaZd960lGFt3aaE_39hE7bxvihJYULC9dS-GLqYp5yXHWzbjBNv652bq77S8jLdiaoXsJpBlCuFUUBoUnYGwwNWzLwNxKQs/s1600/_Troj.+stlp,+N.+B.+5.JPG" height="400" width="288" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Detailný pohľad Na Sv. Štefana /2006/</td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-size: large;"><b>Jozef Neuschl Faragó bol významný sochár 19. storočia
a obdivuhodné dielo zanechal práve v Novej Bani.</b></span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcNgC0pdm373vU8eXonKvZ0Q2yhzvcUL6rYR7sMvgJglp_e6tZ3niPTAZnkQ8l5AxLkYIcHE0A221K0tuXmHY0-YdV17Sl9gMQztxcMafXVuLH9ncC_OqHtn9Zn4yRgZsRe_mGMu1XJQg/s1600/_Nova+Bana+17+Troji%25C4%258Dn%25C3%25BD+stlp+det..JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcNgC0pdm373vU8eXonKvZ0Q2yhzvcUL6rYR7sMvgJglp_e6tZ3niPTAZnkQ8l5AxLkYIcHE0A221K0tuXmHY0-YdV17Sl9gMQztxcMafXVuLH9ncC_OqHtn9Zn4yRgZsRe_mGMu1XJQg/s1600/_Nova+Bana+17+Troji%25C4%258Dn%25C3%25BD+stlp+det..JPG" height="640" width="448" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Detail Trojičného stĺpu</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal">
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-15766138306074165362014-03-14T15:27:00.002-07:002014-04-01T23:53:11.523-07:00Novobanská Vysočina – príjemná cesta aj na výlet autom, cesta z Novej Bane cez Starú Hutu až na Malú Lehotu<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6E0hnZVZnXvLY9pha_QIKnAfRqXfcWEQQyEdHX6WjLDFHieOFe_qZrQ4NgSx4YmOnnP21NTcIAF03inQAmu6OO967oIY9fEMqqiPzpATWNu-2bV7uyVZycadPzNyF201u5oK9AJyIX_4/s1600/_Nova+Bana+24+Star%25C3%25A1+Huta+osada.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6E0hnZVZnXvLY9pha_QIKnAfRqXfcWEQQyEdHX6WjLDFHieOFe_qZrQ4NgSx4YmOnnP21NTcIAF03inQAmu6OO967oIY9fEMqqiPzpATWNu-2bV7uyVZycadPzNyF201u5oK9AJyIX_4/s1600/_Nova+Bana+24+Star%25C3%25A1+Huta+osada.JPG" height="370" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pohľad na Starú Hutu v súčasnosti časť Novej Bane<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<!--[if !mso]><img src="//img2.blogblog.com/img/video_object.png" style="background-color: #b2b2b2; " class="BLOGGER-object-element tr_noresize tr_placeholder" id="ieooui" data-original-id="ieooui" />
<style>
st1\:*{behavior:url(#ieooui) }
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
V minulom článku sme sa zaoberali Novou
Baňou, teraz doporučujem výlet smerom na Starú Hutu, ktorá je
vlastne časťou Novej Bane a ďalej na Novobanské štále. Odbočka na starú
Hutu je v strednej časti Novej Bane a odbočuje sa vľavo.</div>
<div class="MsoNormal">
V Starej Hute bola v roku 1630 založená po Sklených
Tepliciach pravdepodobne druhá skláreň na Slovensku. Pritom je známe, že práve
Slovensko má veľmi bohatú sklársku tradíciu. Banská komora potrebovala najmä
skúšobnícke sklo (rôzne banky, skúmavky, krivule), a preto iniciovala
založenie sklárne v Starej Hute (pôvodne Die Alte Glashűtte) táto vyrábala
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>veľmi dobré a kvalitné výrobky,
ktorým sa vraj nevyrovnalo ani sklo poľské, ba ani pasovské a dodávala <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ho hneď v prvých rokoch napríklad do
Sedmohradska (v súčasnosti časť Rumunska). Rástla aj osada Alte Glashűtte
a v roku 1692 tu žilo 16, sklárskych rodín, čo bolo 119 obyvateľov.
Napríklad <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tabuľové sklo sa predávalo aj
v Budíne, Viedni a už spomínanom Sedmohradsku.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEMN4lv6W24bh7set4u6zNdgf52iXA2d_u1Ci-vKftaCKf0QXcDvAec07Pns8rRSXT1p9eGjBP7HMEuJzeA6yFQUKkvTF2bp0tY3Y8klacLB1bO4YxH1QlBd1zJTmlXtBNeGckgvo4A2A/s1600/_Nova+Bana+23+sklar.+v%25C3%25BDrobok.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEMN4lv6W24bh7set4u6zNdgf52iXA2d_u1Ci-vKftaCKf0QXcDvAec07Pns8rRSXT1p9eGjBP7HMEuJzeA6yFQUKkvTF2bp0tY3Y8klacLB1bO4YxH1QlBd1zJTmlXtBNeGckgvo4A2A/s1600/_Nova+Bana+23+sklar.+v%25C3%25BDrobok.JPG" height="307" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výkres sklárskeho výrobku<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 0cm;">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Samozrejme, že aj táto skláreň prešla
zložitým vývojom prosperity a úpadku, no keď bola v Žarnovickej Hute
vybudovaná huta na výrobu kovov v roku 1739 začal sa prejavovať nedostatok dreva
a tak banská komora v roku 1760 odsťahovala skláreň do
breznianskych lesov – osady Sihla. Po sklárni nezostala žiadna pamiatka. Prevažná
väčšina obyvateľstva sa začala venovať výrobe rôzneho dreveného náradia.</div>
<div class="MsoNormal">
Osada Stará Huta sa ale aj naďalej rozrastala
a v roku 1827 mala 165 obyvateľov.</div>
<div class="MsoNormal">
Sklárska výroba bola potom v Novej Bani obnovená
o 147 rokov, keď v roku 1907 začala na úplne inom mieste pri
železničnej trati pracovať nová skláreň.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc6fqit0yuURXeYYFssuZX3NEwc5zlbf7OtfR2nTVxn2bFLdSR25h4dN_HJ6XMGm90uKJQsD0DmKO8El_C19KovQOYFhuOFBuAFiquKzkptjt2EBd3-2WpqMqrxVJhKoLB_aSyF1r3Qr8/s1600/_Nova+Bana+16+Voj%25C5%25A1%25C3%25ADn.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjc6fqit0yuURXeYYFssuZX3NEwc5zlbf7OtfR2nTVxn2bFLdSR25h4dN_HJ6XMGm90uKJQsD0DmKO8El_C19KovQOYFhuOFBuAFiquKzkptjt2EBd3-2WpqMqrxVJhKoLB_aSyF1r3Qr8/s1600/_Nova+Bana+16+Voj%25C5%25A1%25C3%25ADn.JPG" height="440" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Začiatok Náučného chodníka Vojšín /2005/<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
Pokračovať budeme objavovaním prírodných krás a na
tento cieľ tu bol vybudovaný, značkami a tabuľami vybavený, náučný chodník
Vojšín. Len niekoľko sto metrov od prvej tabule náučného chodníka v strede
Starej Huty sa nachádza za odbočkou doprava v smere na Veľkú Lehotu
Starohutský vodopád, ktorý bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku v roku
1977 na území o rozlohe 4,24 ha
v katastrálnom území Novej Bane. Toto územie je typické vulkanickými
horninami, najmä andezitmi, v pohorí Pohronský Inovec. Dolina, ktorou
prechádza ľavostranný prítok Starohutského potoka – potok Bobuliarka, je
prehradená terénnym stupňom, ktorý má podobu kolmej, okolo 10 metrov vysokej steny.
V tejto stene je v hĺbke 5
metrov prietok spomínaného potoka a tak vznikol
vodopád s výškou asi 5 metrov.
Jeho pôsobivosť závisí, samozrejme, od množstva vody v potoku
v tom-ktorom ročnom období, podľa množstva atmosferických zrážok. Veľmi
pekný je vodopád v zime, keď zamŕza a vytvára skutočné umelecké
dielo, ale na jar, pri dostatku vody, sa dá jeho krása najlepšie vychutnať.
Vodopád sa nachádza v bukovo-dubovom lese, čo je kombinácia pre túto
oblasť typická.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5SK9q7aLU3q9Q8COYo0Z6ZdJXgghzdcb2rJxjZlJ-S2fmUBnRb6bTEWz48PTCnLveMEKnwR9i3GdnTFmlYOy1EbXolHaS-dC_kMcfSXhtr0HapeAC2k49P-g4dAYxDGwwWGLLLb2Unhs/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+6+vodop%C3%A1dj.JPG" height="640" width="476" /></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Starohutský vodopád</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Ďalšia zastávka je na vrchu nad osadou Stará Huta
v nadmorskej výške 506 metrov
nad morom a volá sa Jašekova skala. Ide vlastne o vulkanické andezity,
ktoré sú však odolné voči zvetrávaniu, a teda skala výrazne vystupuje
oproti okolitému terénu, ktorý zvetráva rýchlejšie. Z tejto zastávky je
veľmi dobrý výhľad na ďalšiu osadu Bukovinu, ktorá leží južným smerom, ale aj
archeologickú lokalitu Zámčisko, ktorá bola osídlená v staršej dobe
železnej. Zámčisko poskytlo pri archeologickom prieskume rad nálezov keramiky
z 10- 13. storočia, zo začiatku vzniku uhorského štátu. Pritom nálezy,
ktoré tu boli vykopané, svedčia o tom, že táto oblasť bola využívaná
v staršej dobe železnej.</div>
<div class="MsoNormal">
Lesným chodníkom sa dostávame do nadmorskej výšky 779 metrov nad morom na vrchol
Sedlovej skaly s výborným výhľadom na Štiavnické vrchy s dominantným
Sitnom. Pred nami sa rozprestierajú rozsiahle štále s veľkým množstvom
ovocných stromov, ktoré sa práve pestovaním ovocia na týchto samotách stali známymi
na celom Slovensku.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEkbPZLA-60e66Fn7jSK5BxuYTkcOp9dsdNrrmdfsmHIMeUxqPzb98p1gjlWk95gi2aM1dX02uqwaQjY6IQ3j7RkKQhRzBqAACjNESAP27IynLYRQBGvHs9nb-8hfDjsN0qCD0W4Wpluw/s1600/_Nova+Bana+21+poniklec.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEkbPZLA-60e66Fn7jSK5BxuYTkcOp9dsdNrrmdfsmHIMeUxqPzb98p1gjlWk95gi2aM1dX02uqwaQjY6IQ3j7RkKQhRzBqAACjNESAP27IynLYRQBGvHs9nb-8hfDjsN0qCD0W4Wpluw/s1600/_Nova+Bana+21+poniklec.JPG" height="303" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Poniklec veľkokvetý</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 378.65pt;">
Pokračovaním cesty je zastávka
Jazerce, prírodné jazierko v prirodzenej<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>terénnej jame, ktorá je prehradená svahovými suťami. Ide o mokraď
so žijúcimi významnými spoločenstvami.</div>
<div class="MsoNormal">
Takýmto je aj ďalšia zastávka Bujakov vrch, ktorý je známy
výskytom veľmi vzácneho a prísne chráneného ponikleca veľkokvetého.</div>
<div class="MsoNormal">
Najvyšším bodom náučného chodníka je Vojšín
s nadmorskou výškou 819 metrov.
Ponúka sa tu nádherný výhľad na Vtáčnik, Veľký Inovec, samozrejme, Štiavnické
vrchy, ale aj impozantné pohľady na chránenú oblasť Ponitrie s majestátnym
Zoborom. Geologicky patrí Vojšín do stredoslovenských neovulkanitov budovaných
sopečnými horninami andezitmi, ktoré vznikli asi pred 13 miliónmi rokov.</div>
<div class="MsoNormal">
Príroda je tu bohatá na rôzne druhy motýľov, z vtákov
je to najmä drozd prostredný, drozd čierny, kukučka, myšiak hôrny,
z plazov salamandra škvrnitá. Stretnúť sa dá aj s rysom ostrovidom
a divou mačkou.</div>
<div class="MsoNormal">
Poslednou cieľovou zastávkou 10,5 kilometra dlhého chodníka
s prevýšením 350 metrov,
je Národná prírodná pamiatka andezitové kamenné more v katastrálnom území
obce Malá Lehota, ktorá bola vyhlásená v roku 1975 na výmere 1,43 hektára.</div>
<div class="MsoNormal">
Táto pamiatka je geologicky jedinečný útvar, pričom jeho
jedinečnosť spočíva v tom, že sú zastúpené prvohorné horniny- bridlice,
zlepence, druhohory sú zastúpené bazalnými kremencami a do tohto územia
vstupuje treťohorný vulkanizmus s už spomínanými andezitmi. Táto prírodná
pamiatka vznikla rozpadom lávového prúdu bez podstatnejšieho vplyvu gravitácie.
Je to znovu jedna z „učebníc“ o vývoji našej zeme. Pôvodne bolo toho
kamenné more ešte rozsiahlejšie, no jeho časť bola použitá ako stavebný
materiál.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXJyppQoBuWodxdEMfkYdrRneeyiRx0b91tiOZHGBtnJ5dSzNvvy5xAfW4sdrbd9VTqrqMac9YSd_Nlp05JVtNTXfeSHGwgjlkg10JdbBwYuz05yc2J3JibHixKeETHgIViEjUgmVXfrU/s1600/_Nova+Bana+22+Andez.+kam.+more+.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXJyppQoBuWodxdEMfkYdrRneeyiRx0b91tiOZHGBtnJ5dSzNvvy5xAfW4sdrbd9VTqrqMac9YSd_Nlp05JVtNTXfeSHGwgjlkg10JdbBwYuz05yc2J3JibHixKeETHgIViEjUgmVXfrU/s1600/_Nova+Bana+22+Andez.+kam.+more+.JPG" height="396" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Andenzitové kamenné more pri Malej Lehote</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Podľa môjho názoru, ďalším problémom aj tejto prírodnej
pamiatky je zarastanie náletovými drevinami. Tento jav je typický aj pre ďalšie
skalné moria (Ihráč, Vyhne) a významne znižuje ich biologickú
a estetickú hodnotu. V Ihráči, ale aj vo Vyhniach sa už s týmto
problémom pravidelným čistením vysporiadali.</div>
<div class="MsoNormal">
V Malej Lehote sa náučný chodník Vojšín končí. Keďže je
však priechodný v oboch smeroch, môže sa tu i začínať.</div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> Samozrejme, že do
Malej Lehoty sa môžeme dostať aj osobnými autom cestou, ktorá je
v podstate paralelná s náučným chodníkom</b>. Zo Starej Huty ide cesta
smerom na osadu Chotár do Veľkej a Malej Lehoty. Je to nádherný kraj,
v ktorom sa dostávame na akúsi planinu, ktorá sa tu volá Vysočina. Jej
nadmorská výška je okolo 600 metrov
a sú z nej nádherné výhľady do širokého okolia.</div>
<div class="MsoNormal">
Riedke osídlenie samostatnými hospodárskymi dvormi napovedá
o zložitom živote na týchto samotách. Žijú tu však tvoriví ľudia,
o čom sú najlepším dôkazom ručne vyrobené stromové kaplnky. Vznikol tu
úplne nový originálny výtvarný fenomén. Technológiu, ktorou sú vyrobené, by som
nazval absolútne naivné, ale krásne rezbárstvo. Blízko seba ležiace obce Veľká
a Malá Lehota, obopnuté horami Pohronského Inovca, sú známe svojimi
gajdošskými festivalmi a tým, že vznikli z celého radu osád. Len pre
zaujímavosť, Malú Lehotu tvoria osady Rajnohovci, Petľušovci, Debnárovci,
Adamcovci, Blaškovci, Pavlovci, Pacalajcovci, Cimermanovci, Šajba, Kopanice,
Údička, Šnírer, Domčeky, pričom jednotlivé osady sú od seba vzdialené.</div>
<div class="MsoNormal">
Prvá písomná zmienka o obci Malá Lehota je
v zakladacej listine Novej Bane z roku 1345, ktorá bola vydaná kráľom
Ľudvikom Veľkým. Veľká Lehota je tu spomenutá pod názvom „Nova Plantatio“.
Z ďalších zachovalých listín sa dá vyčítať, že obec patrila pod hrad
Hrušov, ale ako ostatné poddanské obce, menili aj tieto často svojich majiteľov.
Obec sa tak isto skladá z viacerých lazníckych usadlostí – Vígľaš,
Cudenice, Hudecovci, Horní a Dolní Garajovci. Veľmi zaujímavé je
pomenovanie jednej časti, ktorá sa volá (alebo sa už len volala) Čikágo po
obyvateľovi, ktorý bol v Amerike. V súčasnosti sa táto usadlosť volá
Čigag.</div>
<div class="MsoNormal">
Vráťme sa ešte na cestu okolo Starej Huty. Nachádza sa tu
neprehliadnuteľná cestná odbočka na Bukovinu a ďalej sa môžeme dostať až
na Veľký Inovec v nadmorskej výške 901 metrov. Samotná osada Bukovina
(pri Novej Bani) vznikla v súvislosti s uhliarskou
a drevorubačskou činnosťou. Obec leží až na spomínanej Vysočine
s veľmi peknými výhľadmi do okolia.</div>
<div class="MsoNormal">
Z Bukoviny sa dá dostať na Veľký Inovec, ktorého vrchol
spolu s južnými a západnými svahmi o rozlohe 8,4 hektára bol v roku 1992
vyhlásený za prírodnú pamiatku. Ako u väčšiny popisovaných prírodných
zaujímavostí, aj tu ide o výlev sopečnej lávy andezitu. Z hľadiska
ochrany sú cenné výrazné vrcholové bralá vzniknuté rozpadom okraja lávového
prúdu. Pod skalnými stenami vznikli kamenné moria ako dôsledok zrútenia sa
časti brál. Vrcholové bralo je jedinečným vyhliadkovým objektom. Zaujímavé sú
aj bunkre, ktoré tu zostali po bojoch v druhej svetovej vojne.</div>
<div class="MsoNormal">
Okolie vrcholu je porastené pre túto oblasť typickými
bukovo-hrabovými porastmi, ale v skalnom prostredí sa dá nájsť aj javor
mliečny, javor horský, jaseň štíhly, brest horský, lipa malolistá, dub zimný,
jarabina a čerešňa vtáčia.</div>
<div class="MsoNormal">
Takého bohatstvo druhov je skutočnými bohatstvom našej
prírody.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2E4kIA7lA0KWCrMO8HnUmm4iu2fNhvprI93bsDA9cyqDiMIYS6QKkxRd3z5wPgkq3pAMyZOksnP1uMP3elMgqHGwIr7f5DsbWQQJrUMZh46M2xEDcWt6soGIYVlbPYcRZG5Vwtx5EfXw/s1600/_Nova+Bana+25+Z%25C3%25A1m%25C4%258Disko.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2E4kIA7lA0KWCrMO8HnUmm4iu2fNhvprI93bsDA9cyqDiMIYS6QKkxRd3z5wPgkq3pAMyZOksnP1uMP3elMgqHGwIr7f5DsbWQQJrUMZh46M2xEDcWt6soGIYVlbPYcRZG5Vwtx5EfXw/s1600/_Nova+Bana+25+Z%25C3%25A1m%25C4%258Disko.JPG" height="412" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Zámčisko rez jedným valom</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Spomínané hradisko Zámčisko, označované ako výšinné
slovanské hradisko, sa nachádza na ľavej strane štátnej cesty zo Starej Huty do
Malej Lehoty.</div>
<div class="MsoNormal">
Rozprestiera sa na príkrom vrchu v nadmorskej výške 690 metrov. Celé hradisko je
rozdelené andezitovým prúdom na dve nerovnaké časti. Samotné opevnenie je vytvorené
430 metrov
dlhým valom, ktorý je z vnútornej strany posilnený kameňmi.</div>
<div class="MsoNormal">
Pri archeologickom výskume bola zistená výška valu na
najvyššom zachovalom mieste 2,5
metra, priekopa okolo valu dosahuje 1,5 metra. Val je vyhotovený
z homogénnej červenej hliny, ktorá je miestami spečená do tehloviny.</div>
<div class="MsoNormal">
Na dne rezu je 60 – 90
cm súvislá vrstva kameňov. Na severnej strane je
priaznivým usporiadaním terénu vytvorená prirodzená obranná línia. Má veľmi
výhodnú strategickú polohu pre svoju neprístupnosť a dobré výhľady na
východ Pohronia.</div>
<div class="MsoNormal">
V minulosti mohlo toho hradisko plniť úlohu ideálneho
strážneho objektu v úzkom priesmyku starej cesty medzi Pohroním
a údoliami rieky Žitavy. Lokalita má rozlohu 7 ha a v súčasnosti
je zarastená hustým lesným porastom.</div>
<div class="MsoNormal">
Archeologicky tu bola<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>dokázaná činnosť 700 – 400 rokov pred našim letopočtom, teda
v staršej dobe železnej.</div>
<div class="MsoNormal">
Zo strednej časti spomínanej andezitovej vyvreliny (skalného
útvaru) sa dá vidieť až na Sitno.</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-21253155063117280672013-11-13T18:05:00.001-08:002014-03-25T00:59:56.571-07:00Nová Baňa – mesto, v ktorom si Turci zriadili mešitu<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgeDHF1gw5l7vCQldCSZqD4fEwsqMdd7HsJiU7e4LdN_Skn1MIABozQ_5XAb-LomVwJblJRybDgbnF-L4571RWaJYNA8btnvyMXjBGqOIpLqrF0ur8NQhB_f4hYVXPLbPBimlSfi7sE7nQ/s1600/+Ban%C3%ADci+v+Kokave+1.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1BPgYmu0PhOKdkCZxSvdY9w5ygLjAfjBMBw0DYMp4LKPbpYP1aF894xix0N7ZiTdrtk-6MSy8tkRKYPuInPx_Blf3MCCp2OpEjoJSa1Atq8tSON5v1ynlooTRVy1x2JXStoHOLWh2BWM/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C3%A4a+3,4+radnica.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><span style="font-size: xx-small;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1BPgYmu0PhOKdkCZxSvdY9w5ygLjAfjBMBw0DYMp4LKPbpYP1aF894xix0N7ZiTdrtk-6MSy8tkRKYPuInPx_Blf3MCCp2OpEjoJSa1Atq8tSON5v1ynlooTRVy1x2JXStoHOLWh2BWM/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C3%A4a+3,4+radnica.JPG" height="458" width="640" /></span></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Radnica v Novej Bani patrí medzi najstaršie stavby v popredí trojičný stĺp</span></td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
</w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Normální tabulka";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";}
</style>
<![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapedefaults v:ext="edit" spidmax="1026"/>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<o:shapelayout v:ext="edit">
<o:idmap v:ext="edit" data="1"/>
</o:shapelayout></xml><![endif]--><span style="font-size: 14.0pt; mso-bidi-font-size: 16.0pt; text-transform: uppercase;">nová baňa</span><br />
<h2 style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l1 level2 lfo2; tab-stops: list 18.0pt; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-style: normal; mso-bidi-font-size: 14.0pt; text-transform: uppercase;"><span style="mso-list: Ignore;"><span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span></h2>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 84.2pt; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list 84.2pt; text-indent: -48.75pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-list: Ignore;">1.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Baňa, Baňa,
Nová Baňa, a v nej baňa zasypaná. Páni zlato preč zobrali, čo baníci
vykopali.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 84.2pt; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list 84.2pt; text-indent: -48.75pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-list: Ignore;">2.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Keď robili,
tak ich bili, keď prestali, tak strieľali. Keď baníci päste zdvihli, banskí
páni všetci zmizli.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 84.2pt; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list 84.2pt; text-indent: -48.75pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-list: Ignore;">3.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Baňa, Baňa,
Nová Baňa, veď si smutná, uplakaná. Čo dám mužovi a čo deťom, zoberme sa
šírym svetom.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 84.2pt; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list 84.2pt; text-indent: -48.75pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-list: Ignore;">4.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Ktorí boli
ešte mladí, tí odišli do Kanady a keď nagazdovali, svojich milých ta
pobrali.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 84.2pt; mso-list: l0 level1 lfo1; tab-stops: list 84.2pt; text-indent: -48.75pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-list: Ignore;">5.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">A tak
zhasla banská sláva, ostala len Nová Baňa, Baňa, Baňa, Nová Baňa,
a v nej baňa zasypaná.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 35.45pt; text-indent: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Tak znie text ľudovej piesne z Novej Bane. Ľudové
piesne z okolia Novej Bane zozbieral a znotoval vášnivý zberateľ
(zozbieral ich niekoľko sto) Anton Budinský.</div>
<div class="MsoNormal">
Táto pieseň veľmi dobre charakterizuje slávu, ktorú Novej Bani
priniesla ťažba zlata, ale aj následky, ktoré ničili mesto najmä preto, že tu
bolo zlato (rôzne vpády nepriateľov), no a najhoršie časy prišli, keď už
zlata nebolo.<br />
<br />
<b> Banícka tradícia </b></div>
<div class="MsoNormal">
Pôvodná osada vznikla na strednom Pohroní za čias
slovanského osídlenia, o čom svedčia aj názvy okolitých potokov
a vrchov (Jedľová ) Štiavnica – dnes Starohutský potok, Buková Štiavnica –
dnes Novobanský potok a vrchy Inovec, Tribeč, Vtáčnik), ale o takomto
osídlení svedčia aj mená okolitých dedín Breznica, Bzenica, Žarnovica
a pod.</div>
<div class="MsoNormal">
Celá história Novej Bane je odvodená od baníctva
a najmä ťažby zlata, ktoré sa jej stalo akýmsi prekliatím. Najstaršou
listinou, v ktorej sa spomína osada Seunich a aj baníctvo, je listina
Hronskobeňadického opátstva z roku 1337, ktorou dalo opátstvo do prenájmu
Mikulášovi a Petrovi, synom Ladislava z Pukanca, miesto vedľa potoka
Jedľová Štiavnica, kde si mohli postaviť rudný mlyn. Tu sa už spomína osada
Seunich, v ktorej majú ľudia svoje vlastné zvyky, teda bola už osídlená
pred uvedeným dátumom.</div>
<div class="MsoNormal">
V ďalšom období, za vlády Karola Róberta, sa dostáva
baníctvo na vyššiu úroveň. Panovníkovi veľmi záležalo na rozvoji tohto
odvetvia, chcel totiž dať do obehu zlatú mincu a pozdvihnúť tak
hospodársku úroveň krajiny. Pozemky zemepánov, ktoré sa prenajímali na ťažbu rúd,
boli naďalej majetkom zemepánov, patrila im však aj jedna tretina vyťaženej
rudy (urbura), ktorá sa pred Karolom Róbertom musela odvádzať panovníkovi.
Pozemky v okolí dnešnej Novej Bane patrili zväčša Hronskobeňadickému
opátstvu a boli to pozemky veľmi výhodné, lebo okrem nálezísk drahých
kovov tu bol aj dostatok vodnej energie na poháňanie rudných mlynov,
samozrejme, že aj potoky boli pre banských podnikateľov predmetom prenájmu.</div>
<div class="MsoNormal">
Intenzívny rozvoj baníctva začal po roku 1345, keď sa
v listine Zoborského opátstva spomínajú nové náleziská v Novej Bani.</div>
<div class="MsoNormal">
Prvým podnikateľom z Novej Bane bol Mikuláš Chomar
(Komár), ktorému prenajalo Hronskobeňadické opátstvo banský mlyn s tromi
kameňmi. Samozrejme, že bol určený aj poplatok. Takýchto mlynov tu bolo
niekoľko, počet banských ťažiarov sa stále zväčšoval, mnohí neplatili určený
nájom a tak vznikli spory a jedinečné archívne materiály zachované aj pre
našu dobu o súdoch a trestoch.</div>
<div class="MsoNormal">
Nárast ťažiarov a banských robotníkov stúpal tak
rýchlo, že v tejto oblasti, v ktorej sa úmerne nevyvíjalo
poľnohospodárstvo, nastal veľký nedostatok potravín a tak sa stalo, že
Novobančania v roku 1350 napadli Tekovskú Breznicu, vyrabovali ju
a nakoniec zapálili. Podobný osud stihol aj Brehy, odkiaľ odviedli všetok
dobytok a zobrali Brežanom úrodu.</div>
<div class="MsoNormal">
V Novej Bani sa okrem zlata produkovalo v 14.
storočí aj striebro. Bolo to obdobie najväčšieho rozkvetu baníctva
a zriadený bol kráľovský dom banského grófa v Novej Bani.
S najväčšou pravdepodobnosťou to bola budova dnešnej radnice, ktorá svojou
gotickou architektúrou najlepšie zodpovedá tomuto času. V časti tejto
budovy postavenej v druhej polovici 14. storočia, sídli dnes mestské
múzeum s jedinečnými zbierkami. Bane, ale hlavne dedičné štôlne svedčia
o tom, že banícka činnosť tu bola rozvinutá už v polovici 12.
storočia, lebo technikou želiezka a kladivka sa dedičné štôlne stavali aj
niekoľko storočí.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTRFDBxPy_wBGSr3aDAIPC0oGPOTFLpL0JAyiQpoVYRAooAFFQS29vZnQp05H2PJ3NgGOVuwYjOqxWL58vpc-V6-ApcU80skm80n9-Bw-PkC6h87J021qKdhicAWx7KSz0ubZHPVTokAQ/s1600/_Nova+Bana+15+M%25C3%25BAzeum.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjTRFDBxPy_wBGSr3aDAIPC0oGPOTFLpL0JAyiQpoVYRAooAFFQS29vZnQp05H2PJ3NgGOVuwYjOqxWL58vpc-V6-ApcU80skm80n9-Bw-PkC6h87J021qKdhicAWx7KSz0ubZHPVTokAQ/s1600/_Nova+Bana+15+M%25C3%25BAzeum.JPG" height="640" width="452" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Budova múzea s jedinečnými zbierkami<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjh0m7xRZrYp2ZNmnZVGTt7f2FbRCVet8qLx9D90G_7WvT3P6BwoC3UGHRvj9M__01wJQOD5TJNJGj4HNkkXHG3B3Wy1iMcLyEpFNXcgfhcwIY4Vyc9Hk87F1LgCxRPLMdwgwdLToVUmE/s1600/_Nova+Bana+16+Voj%25C5%25A1%25C3%25ADn.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjh0m7xRZrYp2ZNmnZVGTt7f2FbRCVet8qLx9D90G_7WvT3P6BwoC3UGHRvj9M__01wJQOD5TJNJGj4HNkkXHG3B3Wy1iMcLyEpFNXcgfhcwIY4Vyc9Hk87F1LgCxRPLMdwgwdLToVUmE/s1600/_Nova+Bana+16+Voj%25C5%25A1%25C3%25ADn.JPG" height="220" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
V roku 1345 získala Nová Baňa postavenie slobodného
kráľovského a banského mesta a dostala výsady práva trhu, meča,
míľové právo. V čele mesta stál richtár a mestská rada. V roku
1391 postavil v Novej Bani novobanský a kremnický komorský gróf
Henczman Izenrinkel útulok pre starých a bezvládnych baníkov. Pri špitáli
– útulku – bol postavený kostol sv. Alžbety, ktorý stojí v Novej Bani do
dnešných čias.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEis2OSM-VWzl_gQEOZWyjKoQ9E5oQ25ZIhvJs6oMYDiualt17n3pfZhDpYILS0IpUl2t2WdyrMe5MyE5mIwiUMDcSiZC7QMO0YNGGOe50eprBgSrPdmVAI7KWOTtjlKe0m0xqWaFp7qpMw/s1600/_Nova+Bana+13+kostol+Sv+Al%25C5%25BEbety.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEis2OSM-VWzl_gQEOZWyjKoQ9E5oQ25ZIhvJs6oMYDiualt17n3pfZhDpYILS0IpUl2t2WdyrMe5MyE5mIwiUMDcSiZC7QMO0YNGGOe50eprBgSrPdmVAI7KWOTtjlKe0m0xqWaFp7qpMw/s1600/_Nova+Bana+13+kostol+Sv+Al%25C5%25BEbety.JPG" height="400" width="315" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Iný pohľad na kostol Sv. Alžbety z roku 1391, počas Tureckej nadvlády v ňom zriadili Turci mešitu</td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr>
</tbody></table>
<br />
Budova špitálu bola v polovici 19. storočia zbúraná
a prestavaná na mieste starej budovy chudobinca. Tomuto chudobincu patrila
od roku 1393 obec Brehy, ktorú chudobincu udelil kráľ Žigmund. Z jej
výnosu sa mal udržiavať kostol a špitál vybudovaný spomínaných Izenrinkelom.
Panovník v darovacej listine vyslovene zdôrazňoval, že darovaním Brehov na
tento cieľ nemajú byť zmenšené príjmy a dôchodky kráľovských ťažiarov
(svedčí to o tom, že kráľovskí ťažiari hľadali v tom čase rudu vo
vrchoch v okolí Brehov).Tak sa dostali Brehy na niekoľko storočí pod Novú
Baňu, ako poddanská dedina.</div>
<div class="MsoNormal">
Vráťme sa k stavbe chudobinca. Má klasickú fasádu,
stredná časť je členená pilastrami a končí sa trojhranným frontónom. Ešte
nedávno sídlil v budove Dom pionierov a mládeže, dnes slúži ako
centrum voľného času.</div>
<div class="MsoNormal">
Banské podnikanie v stredoslovenskej oblasti sa dostalo
na slušnú úroveň aj vďaka istej výmeny, keď napríklad v novobanských
lokalitách podnikali kremnickí ťažiari, prípadne ťažiari z iných oblastí
stredného Slovenska, ale aj z Tirolska, Bavorska a Saska. Na druhej
strane, novobanskí ťažiari dolovali drahé kovy v Kremnici.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMnxE20w0-c923sC6Ol0EWdKG9LaNhkMHN0i_dPQ8uQX6bgM4kFfGVMbfNOg5O2x5H4cleeOdNrrG11owraX7tUVGbMvxaIY4EPBHbXQeUR8VTlGY7xMTHEVF32RblaODHZa4nIW2kEIE/s1600/_Nova+Bana+12+partiz%25C3%25A1ni.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMnxE20w0-c923sC6Ol0EWdKG9LaNhkMHN0i_dPQ8uQX6bgM4kFfGVMbfNOg5O2x5H4cleeOdNrrG11owraX7tUVGbMvxaIY4EPBHbXQeUR8VTlGY7xMTHEVF32RblaODHZa4nIW2kEIE/s1600/_Nova+Bana+12+partiz%25C3%25A1ni.JPG" height="514" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kostol Sv. Alžbety z poslednej tretiny 14. storočia / v časoch Tureckej nadvlády v ňom bola zriadená mešita/</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
V rokoch 1387 – 1437 vládol Uhorsku kráľ Žigmund
pochádzajúci z roku Luxemburgovcov. Dlhé roky viedol vojny proti Turkom,
Benátčanom, ale najmä proti svojmu bratovi, českému kráľovi Václavovi IV.
Venoval sa však predovšetkým európskej politike. Z hľadiska dejín Novej
Bane je zaujímavé, že dňa 22. mája 1424 venoval svojej manželke Barbore viacero
slobodných kráľovských miest. Boli to najmä stredoslovenské banské mestá Banská
Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa a Pukanec,
okrem toho ešte ďalšie kráľovské mestá a hradné panstvá. Tak sa Nová Baňa
stala kráľovniným venným mestom.<br />
<b>Významný medzník vývoja techniky na Slovensku, prvý parný stroj na svete niekoľko desiatok rokov pred Jamesom Wattom </b></div>
<div class="MsoNormal">
Ohňový parný stroj skonštruovaný a inštalovaný
v Novej Bani v roku 1722, neskončil slávne pre už spomínané
ekonomické problémy. Aj tak je to významný medzník v dejinách techniky na
Slovensku.</div>
<div class="MsoNormal">
Skutočnosťou zostáva, že to bolo prvé použitie parného
stroja v Európe. Tento fakt sa dá považovať za veľmi významný prevratný
čin, ktorým bola nahradená ťažká ľudská, ale aj konská práca.</div>
<div class="MsoNormal">
Model ohňového stroja pracujúceho v 18. storočí
v Novej Bani môžeme vidieť v mestskom múzeu.</div>
<div class="MsoNormal">
Ďalšia banská činnosť bola charakterizovaná hlavne otváraním
malých baní a využívaním ďalších ťažobných obzorov, žiaľ, všetky tieto
aktivity trpeli na nízky obsah drahých kovov vo vyťažených rudách. Len pre
zaujímavosť názvy jednotlivých šácht a baní: Ján Nepomucký, Tiefštôlňa,
Pod Zűgenrűckom, Michal, Ján Krstiteľ, Mikuláš, Jakub, Traja králi, Terézia,
Baptista, Marek Evanjelista, Johana, Ján z Boha (Brehy), Ján z Kríža,
Dominik, Mária Ranná hviezda (Rudno nad Hronom), Trojičná, Pfannendieb, Jozef,
Štefan.</div>
<div class="MsoNormal">
Už výpočet týchto názvov hovorí o úpornej snahe
zachrániť banskú činnosť v Novej Bani, na určité obdobie sa to aj darilo.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjuMnAXx4QPOfJtewi_uNa2vEl0-30JKehYUshcd5QZkxYbLOsyb1skAsE9ocG66JEDLnExzLn_GO64EOfxXQEsMGhnVtwrs9-ggaD5vh1PLORDGU6TpOVZjNe_BKhPHlHv4989cEPb-Ic/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+5+Oh%C5%88ov%C3%BD+stroj.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjuMnAXx4QPOfJtewi_uNa2vEl0-30JKehYUshcd5QZkxYbLOsyb1skAsE9ocG66JEDLnExzLn_GO64EOfxXQEsMGhnVtwrs9-ggaD5vh1PLORDGU6TpOVZjNe_BKhPHlHv4989cEPb-Ic/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C5%88a+5+Oh%C5%88ov%C3%BD+stroj.JPG" height="640" width="396" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Princíp ohňového stroj , podobný pracoval v Novej Bani</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Boli roky, kedy štôlne, ktoré dosahovali zisk, na druhej
strane oň prichádzali pre vysoké náklady.</div>
<div class="MsoNormal">
A tak sa stávali napríklad aj také prípady, že
v roku 1788 sa mesto Nová Baňa zrieklo svojho podielu v prospech
eráru s výhradou, že ich zoberie späť, ak sa zlepší situácia.</div>
<div class="MsoNormal">
Mesto urobilo zlé rozhodnutie, lebo v rokoch 1788 –
1790 dosiahol banský závod Althandel čistý zisk 23 889 zlatých, erár
získal 17 917 zlatých (za 96 akcií), ale mestu vyplatil za 32 akcií, ktoré
previedlo na erár len 5 972 zlatých. Zisk sa dosahoval aj v ďalších
rokoch, na čom erár získaval.</div>
<div class="MsoNormal">
Vidieť, že podnikanie vždy prinášalo riziká. Na základe
dobrých ekonomických výsledkov baní, sa v tomto období rozhodlo
o výstavbe vodnej nádrže, ktorá sa začala stavať roku 1792.</div>
<div class="MsoNormal">
Tak sa v banskom podnikaní striedal úspech
s neúspechom. Je to história, o ktorej by sa dalo písať rok po roku,
no snažil som sa vybrať obdobia zaujímavé svojím priebehom a aj určitou
podobnosťou so súčasných životom. V najlepších obdobiach pracovalo
v baniach do 200 pracovníkov, no isto tu boli aj pomocné činnosti, pri
ktorých sa zamestnali ďalší občania. Na druhej strane, banská činnosť prinášala
pre mesto aj finančné prostriedky.</div>
<div class="MsoNormal">
K definitívnemu zastaveniu baní prišlo pre ich
nevýnosnosť v roku 1887, keď obsah zlata a striebra bol taký nízky,
že ťažba bola stratová. Majetok, ktorý zostal, bol predaný v dražbe
a baníci odišli pracovať do Banskej Štiavnice a Hodruše.</div>
<div class="MsoNormal">
Baníctvo v Novej Bani, ako sme si ukázali, malo
skutočne zložitý vývoj. Najväčšie technické pamiatky (dedičné štôlne)
a výsledky ťažkej práce zostali pod zemou alebo boli vo forme kovov
odvezené tak, ako sa spieva v úvodnej piesni: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">„Páni zlato preč zobrali, čo baníci vykopali.“</i></div>
<div class="MsoNormal">
V roku 1931 sa obnovili plány na kutacie práce
s cieľom obnoviť banskú činnosť. Stanoviská nadriadených úradov boli
zamietavé a kutacie práce boli zastavené v roku 1939. Potom sa ešte
z času na čas objavovali nové návrhy, ktoré však nemali reálne
predpoklady. Tieto snahy boli skoro vždy motivované znížením nezamestnanosti.</div>
<div class="MsoNormal">
<b>Novobanské baníctvo prešlo zložitým vývojom, ale
v histórii slovenského, ale aj európskeho baníctva zostane zapísané zlatým
písmom.</b><br />
<b>Vzorová mestská správa </b></div>
<div class="MsoNormal">
Banské mesto potrebovalo aj spoľahlivú mestskú správu,
a tak by som si dovolil napísať niekoľko faktov o mestskej rade Novej
Bane. Poznámky o nej som našiel v niekoľkých prameňoch, nakoniec
o drastickom prepade Turkov, keď popravili odťatím hlavy 16 mešťanov (teda
členov mestskej rady), píšeme aj v tejto časti nášho pokračovania.</div>
<div class="MsoNormal">
Mestská rada Novej Bane mala svoju vážnosť, rozhodovala
o mnohých dôležitých veciach. Napríklad: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">„voľba richtára a mestskej rady bola každý rok na Hromnice. Deň
pred voľbou richtára vyhotovil starý richtár celoročné vyúčtovanie, ktoré
predniesol pred mestskou radou. Na funkciu boli navrhnutí traja kandidáti.
Členovia mestskej rady mali jeden hlas. Po roku 1739 mal richtár
v rozhodnutiach mestskej rady dva hlasy. Za neúčasť pri voľbe platil radný
3 dukáty pokuty a člen volenej obce 1 dukát.“</i></div>
<div class="MsoNormal">
Po voľbách sa konala slávnostná bohoslužba, veľká hostina
a potom priniesli richtárovi pokladnicu, mestské pečate a ostatné
znaky richtárskych právomocí.</div>
<div class="MsoNormal">
Na druhý deň po voľbe richtára boli volení členovia mestskej
rady. Užšia mestská rada mala 6 – 10 členov a širšia mestská rada 14 – 24
členov.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Boli v nej mestský právnik,
hospodár, pokladník, vyberač daní, druhý kapitán, inšpektor trhu, inšpektor
mestských pivníc, dozorca trhu a hlavný krčmár. Ostatní členovia širšej
mestskej rady nemali funkcie. V určitých obdobiach sa stalo, že do
mestskej časti rady sa dostali aj negramotní občania, čo sa stalo predmetom
kritiky nadriadených orgánov.</div>
<div class="MsoNormal">
O jednom zasadnutí mestskej rady sa rozpráva vtipná
príhoda. Bola tuhá zima, keď sa na zasadnutí mestskej rady zišli občanmi
zvolení zástupcovia. Sadli na poslanecké lavice a odrazu zistili, že sa na
lavicu nezmestia. Lavica bola príliš krátka, nuž čo, lavicu treba jednoducho
roztiahnuť. Rozdelili sa na dve skupiny a začali lavicu rozťahovať –
ťahali na jednu i druhú stranu. Po 20. minútach im začalo byť teplo, tak
sa začali postupne vyzliekať, po hodinovom ťahaní, keď už boli len
v košeliach, jeden z nich hovorí: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">„Hádam
už bude tá lavica dosť roztiahnutá“.</i> Sadli si, a keďže už nemali na
sebe kožuchy, pohodlne sa zmestili. Zavládla veľká spokojnosť.</div>
<div class="MsoNormal">
Zaujímavá príhoda, ale vráťme sa do reality tých čias, ktorú
nemáme v každom meste tak dobre zmapovanú. V roku 1769 už všetci
členovia užšej rady vedeli čítať a písať a dvaja ovládali latinčinu.
V širšej mestskej rade boli iba dvaja negramotní. No vzdelanostná úroveň a
hlavne jazykové vedomosti sa ďalej zväčšovali. V rokoch 1776 – 1779
ovládalo jednu reč 21 mešťanov, dve reči 23 mešťanov, tri reči 10 mešťanov.
V roku 1784 boli všetci členovia užšej a širšej mestskej rady gramotní a
iba 5 členov celej volenej obce bolo negramotných. V mestskej rade prevládali
remeselníci, malí ťažiari a roľníci. Čo poviete, bola to ozaj vysoká
vzdelanostná úroveň, to mesto muselo byť skutočne dobre riadené.</div>
<div class="MsoNormal">
Nová Baňa je na Slovensku známa aj intenzívnym rozvojom
remesiel, vždy podľa toho, ktoré remeslo v tom-ktorom období najviac
vynášalo.<br />
<b> Vysoká vzdelanostná úroveň </b></div>
<div class="MsoNormal">
Tak v 16. storočí to boli obuvníci, hrnčiari, debnári, no v
18. storočí sa profesie rozšírili o čižmárov, klobučníkov, kolárov, kováčov,
kožušníkov, krajčírov a súkenníkov.</div>
<div class="MsoNormal">
Veľký význam mala aj výroba mlynských kameňov, ktorá je prvý
raz spomínaná v roku 1345. V 19. storočí podniky zamestnávali 60 – 70
robotníkov a v roku 1891 vznikla novobanská továreň na mlynské kamene.</div>
<div class="MsoNormal">
Významne stúpal počet remeselníckych majstrov v 18. storočí,
napríklad v roku 1715 tu pracovalo 60 remeselníkov, ale v roku 1770
to bolo už 163 remeselníckych majstrov.</div>
<div class="MsoNormal">
V remeslách si Nová Baňa držala dobrú pozíciu aj v 20.
storočí. Sám si spomínam, že v období druhej polovice 20. storočia, keď
napríklad súkromní remeselníci boli prakticky zlikvidovaní, v Žiarskej kotline
sa dal nájsť kožušník len v Novej Bani.</div>
<div class="MsoNormal">
Prírodopisne je okolie veľmi bohaté na výskyt rôznych odrôd
kameňov – tmavé andezity, belšie kremičité trachyty (ryolity), čadiče, rôzne
sopečné tufy, na niektorých miestach sa dajú nájsť aj sopečné sklá (obsidián).
Na hranici obce Brehy s Novou Baňou je jedno z čadičových ložísk.
Čadič je hornina vulkanického pôvodu a patrí medzi najmladšie vulkanické
horniny. Na tomto ložisku sa dá výborne sledovať stĺpovitá odlučivosť čadiča.
V roku 1952 sa tu začal čadič ťažiť a v neďalekej sklárni
(skláreň bola spustená v roku 1907 na výrobu úžitkového skla) spracovávať
na rôzne čadičové výrobky (odlievaná dlažba, čadičová izolačné vlna
a pod.). Dnes sa už ložisko nevyužíva a čadič sa do sklárne dováža
z južného Slovenska.</div>
<div class="MsoNormal">
Z trachytu (miestneho ryolitu) bolo v rokoch 1843
– 1847 vytvorené sochárom Jozefom Neuschlom Faragóom rodákom z Hodruše neskorogotické
súsošie Sv. Trojice. Súsošie bolo v roku 1927 obnovené Ľ. Mackom. Na
vysokom hranole, ktorý tvorí základ súsošia a je členené nárožnými stĺpmi,
je umiestnená socha Sv. Trojice. V hranole sú štyri výklenky
s plastikami – sochami P. Márie, Sv. Heleny, Sv. Štefana a Sv.
Ladislava. Figurálne reliéfy nad týmito sochami tam boli umiestnené
reštaurátorom Ľ. Mackom v roku 1927.<a href="http://nobaok.blogspot.sk/2014/03/trojicny-stlp-v-novej-bani-vytvoril.html">Viac o diele tu</a></div>
<div class="MsoNormal">
Medzi ďalšie sakrálne pamiatky patrí farský kostol narodenia
Panny Márie, pôvodne gotický, postavený v 2. polovici 14. storočia,
v rokoch 1433 a 1442 počas vnútropolitických bojov o uhorský
trón, bol vypálený a v tom istom storočí aj opravený. No v roku
1665 ho Turci zničili. Súčasnú podobu získal v roku 1725, potom už
nasledovali len menšie úpravy v 19. a 20. storočí. Architektonicky
ide o trojloďovú baziliku, ktorej priestory sú zaklenuté barokovou
krížovou klenbou.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkA89XQShyphenhyphenuxhyphenhyphenY6kNOxAUc_LWPLYCa6wILyYyRTR5p0Nju9bu_rAFCRkMS9ODfMa8In3xqPq1RYI7n5cSXHW1a6hheZyQSAyswG9EfLyi0JLUCEwTtoJHO3xUnPdqdhq6AfGsu28Jqno/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C3%A4a+3,4+farsk%C3%BD+kostol+,+ra.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkA89XQShyphenhyphenuxhyphenhyphenY6kNOxAUc_LWPLYCa6wILyYyRTR5p0Nju9bu_rAFCRkMS9ODfMa8In3xqPq1RYI7n5cSXHW1a6hheZyQSAyswG9EfLyi0JLUCEwTtoJHO3xUnPdqdhq6AfGsu28Jqno/s1600/_Nov%C3%A1+Ba%C3%A4a+3,4+farsk%C3%BD+kostol+,+ra.JPG" height="478" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Farský kostol narodenia Panny Márie /v čase Tureckej nadvlády slúžil, ako stajňa pre kone/<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br /></td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
V roku 1929 bola na južnej strane pristavaná moderná
predsieň. Vonkajšia architektúra je charakteristická s odstupňovanými
opornými piliermi, na štítovej fasáde sú fragmentálne zachované gotické okná.
Na južnej strane sú do múra vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Hlavný oltár je
barokový z roku 1726 s obrazom Sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára
je barokový obraz narodenia P. Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Sv. Jozefovi
a Sv. Antonovi. Veľmi zaujímavé je stvárnenie baníckych symbolov na tomto
hlavnom oltári. Pre laikov je práve zvýraznenie tejto tematiky veľmi zaujímavé.</div>
<div class="MsoNormal">
Pre návštevníkov Novej Bane fascinujúcim dojmom pôsobí aj
lipa pri farskom kostole, ktorá tu bola vysadená v roku 1726. Skutočne si zaslúži maximálnu úctu.</div>
<div class="MsoNormal">
Zaujímavá je aj budova farského úradu, ktorá bola ako
baroková postavená v roku 1737 a nadstavená v roku 1777.
V roku 1930 bola prestavaná. Pred farou sa nachádza<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>socha Sv. Floriána.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXWzAH8lDIpFuMWyJCX3LKlJ1sa9NWYV2UK-yuBx8ppFFzLLkPT_Zt_MUhk_YRziMZpMgM5utVxl0bMCyq6jWRViy0InkNGXAwRssKybKLKqDMZxyp-Ld6o5Bw5J3OwsLL4OCg217fju8/s1600/_Nova+Bana+11+Sv.+Florian.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXWzAH8lDIpFuMWyJCX3LKlJ1sa9NWYV2UK-yuBx8ppFFzLLkPT_Zt_MUhk_YRziMZpMgM5utVxl0bMCyq6jWRViy0InkNGXAwRssKybKLKqDMZxyp-Ld6o5Bw5J3OwsLL4OCg217fju8/s1600/_Nova+Bana+11+Sv.+Florian.JPG" height="400" width="302" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Socha Sv. Floriána<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal">
Ďalšou sakrálnou stavbou je aj kostol Sv. Kríža na kalvárii
z roku 1826.</div>
<div class="MsoNormal">
Impozantne pôsobí pomník padlým účastníkom Slovenského
národného povstania od autorov J. Hučku a A. Kornhauserovej, ktorý je tiež
realizovaný z novobanského ryolitu.</div>
<div class="MsoNormal">
Týmto sa rozprávanie o Novej Bani nekončí. Je tu celý
rad zaujímavostí, ktoré sa dajú objavovať.<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghIQDVWAKqrnewi3FiMuk3LLkCqlUnka4LvExZFsi-Q_M5W8NA6c0Q_BgxCX7SRuzVEC4e29WIaVjX699eLKnPRvHA06JihC8ay2Clww8rBscrQv4cF_VYCNPqfa6sAmHbepxxlaEXGcc/s1600/_Nova+Bana+14+Sv.+Al%25C5%25BEbeta.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEghIQDVWAKqrnewi3FiMuk3LLkCqlUnka4LvExZFsi-Q_M5W8NA6c0Q_BgxCX7SRuzVEC4e29WIaVjX699eLKnPRvHA06JihC8ay2Clww8rBscrQv4cF_VYCNPqfa6sAmHbepxxlaEXGcc/s1600/_Nova+Bana+14+Sv.+Al%25C5%25BEbeta.JPG" height="640" width="478" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pomník padlým partizánom</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<div style="text-align: center;">
* * *</div>
</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-50702568175885144802013-11-12T14:16:00.000-08:002014-03-25T17:22:03.001-07:0099. Zoznam použitej literatúry<a href="http://kremaho.blogspot.sk/2011/05/zoznam-pouzitej-literatury.html">Zoznam použitej literatúry</a>.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-73680569902161422592013-11-12T13:11:00.000-08:002014-03-21T13:19:12.857-07:00Profil autoraRichard Kafka sa narodil v Kokave nad Rimavicou . Po štúdiách na Priemyslenej škole chemickej v Banskej Štiavnici a na Hutníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, nastúpil do hlinikárne ZSNP v Žiari nad Hronom, kde prešiel rôznymi riadiacimi funkciami až po funkciu technického riaditeľa ZSNP a.s. Zúčastňoval sa na modernizáii a ekologizácii výroby hliníka. Z tejto oblasti má bohatú publikačnú činnosť v odborných periodikách. Je spolutvorcom piatich autorských osvedčení a prihlášok dvoch vynálezov. Okrem svojej odbornej práce veľkú pozornosť venoval štúdiu histórie hutníctva. Podujal sa na amatérský výskum identifikácie huty v Sklenných Tepliciach a železiarskeho hámra v Rimavici, kde sa spolu so Slovenským technickým múzeom v Košiciach podarilo zachrániť posledné historické predmety (náhrobné kamene, budovy), tieto práce boli publikované v Hutníckych listoch. Podrobnejšie študoval a publikoval výsledky spolupráce medzi vedcami Uhorska (z územia Slovenska) a Nórska. Je spoluautorom publikácii "Z dejín výroby hliníka na Slovensku" monografie "Sklárne v Malohonte", "Mosty na sever" (slov.-nórska spolupráca) v slovenčine a angličtine a Dejín hutníctva na Slovensku..Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3469221141875981294.post-47973004718776469192013-11-11T13:15:00.000-08:002014-03-24T12:42:29.097-07:00Úvod<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZ84ka07BEbsR5wxJAiSoswEEc9L21_2s6AC0RdWSN59kSf8shgyFT5LeooDH_0w4it5duhoLFeR1UOc0ksq3EMeZAwxHzcr09j6TxLaS2TXFvJgLw3ACwa8xG2sbZ5te2WXzR6sUW-ok/s1600/_agricola+ba%C5%88a.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZ84ka07BEbsR5wxJAiSoswEEc9L21_2s6AC0RdWSN59kSf8shgyFT5LeooDH_0w4it5duhoLFeR1UOc0ksq3EMeZAwxHzcr09j6TxLaS2TXFvJgLw3ACwa8xG2sbZ5te2WXzR6sUW-ok/s1600/_agricola+ba%C5%88a.JPG" height="387" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Vyťahovanie rudy z bane podľa Agricolu /1494-1551/</td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<b>Nová Baňa a okolie</b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
K mojim
blogom o mestách na strednom
Pohroní by som si dovolil pripojiť články o slávnej Novej Bani a jej
okolí.<br />
Sláva Novej Bane sa začínala zlatom a striebrom, v tých časoch
tu mal sídlo aj komorský gróf /1347/ a pokiaľ sa týka techniky významným medzníkom sa stal území Slovenska práve tu, ako prvý pracoval prvý
parný stroj v Európe, niekoľko rokov pred Jamesom Wattom. Nie menej
významnou udalosťou bolo aj založenie druhej sklárne /1630/ v Uhorsku
v osade neďalekej Starej Huty, nakoniec sklárska technológia tu má
pokračovanie vo výrobe moderného tepelno-izolačného
materiálu. Ešte pred tým sa v roku 1345 spomína výroba mlynských kameňov. Nová Baňa
bola aj základňou pre najrôznejšie remeslá a bohatá na ozajstných
remeselníkov, kožušníci, garbiari, hrnčiari, obuvníci, krajčíri a ďalšie
profesie.</div>
<div class="MsoNormal">
Mimoriadne pekná
a zaujímavá je okolitá príroda až po Slovenskú bránu a myslím si,
že nezaškodí si túto krásu novým pohľadom zopakovať.</div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Verím, že takýto
pohľad na Novú Baňu a jej okolie bude zaujímavý.</div>
.Ing Richard Kafkahttp://www.blogger.com/profile/17604865797438145341noreply@blogger.com0